Veľká a Malá Skalka pri Trenčíne a náučný chodník

Veľká a Malá Skalka pri Trenčíne a náučný chodník

Veľká a Malá Skalka pri Trenčíne a náučný chodník

Masív Skalky vyčnievajúci ponad Váh oddávna priťahoval ľudí. Osídlený bol už v 3. tisícročí pred Kristom púchovskou kultúrou. Náučný chodník prechádzajúci jej vrcholom Vás na 8-mich tabuliach oboznámi s prírodnými krásami i bohatou históriou tohto nevšedného miesta. Okruh má 3,2 km ( 1:13 hod.), pričom prekonáte prevýšenie 198 m. Chodník je obojsmerný, naša trasa viedla v smere od benediktínskeho kláštora – Veľkej skalky smerom ku kostolíku na Malej Skalke.

Masív Skalky je tvorený vápencom. Vo svojich útrobách ukrýva spleť jaskynných chodieb. Už po ceste ku kláštoru narazíte na Opatovskú jaskyňu vytvorenú tečúcou podzemnou vodou. Pri vchode sa rozdvojuje do 2 samostatných chodieb (38 a 22 m). Preskúmať ju môžete na vlastnú zodpovednosť.

Druhá jaskyňa, Benediktova, sa nachádza priamo v komplexe opátstva. Keď budete vo vnútri, pokúste sa nájsť na skale odtlačok ruky sv. Beňadika.

Veľká Skalka, tj. zrúcanina benediktínskeho kláštora na Veľkej Skalke pochádza zo začiatku 13. storočia. Areál je upravený a voľne prístupný počas turistickej sezóny (viď otváraciu dobu), dokonca so sprievodcovským výkladom.  V priestoroch kláštorného komplexu sa nachádza malá kaplnka unikátne vsadená do dutiny skalného brala. Vchádza sa dovnútra netradične – cez skalnú jaskyňu pustovníkov. Skalná chodba následne pokračuje a je zakončená sochou sv. Beňadika. Nájdete tu tiež betlehem a boží hrob.

História: Skalka je najstarším pútnickým miestom na Slovensku. Kláštor bol vybudovaný na mieste, kde asketicky prebývali v jaskyni pustovníci sv. Svorad a jeho žiak Benedik. Svorad zomrel okolo roku 1030, pozostatky boli uložené v Nitrianskej katedrále sv. Emeráma, neďaleko Zoborského kláštora a pustovne, kde pôsobil pred príchodom na Skalku. Jeho žiak Beňadik umiera podľa povesti krátko nato v roku 1033 pod rukami lúpežníkov vo Váhu. Viaže sa k tejto udalosti povesť. Hlavná púť sa koná v sobotu a nedeľu po 17. júli, kedy je sviatok sv. Svorada a Beňadika.

Kúsok od vchodu do kláštora pokračuje trasa náučného chodníka strmo do kopca, ktorý Vám pomôžu zdolať schody. Po prekonaní stúpania narazíte na tabuľu s odbočkou na výhľad. Ďalší výhľad na dolinu Váhu sa Vám odkryje pri troch drevených krížoch.

Nasleduje prudké klesanie k hojdačke s malebným výhľadom na Trenčiansky hrad a novej kalvárii (2012), ktorá začína pri kostolíku na Malej Skalke. Nájdete tu pútnický dom a románsky dvojvežový kostol zasvätený sv. Andrejovi – Svoradovi a sv. Beňadikovi. Kostolík bol postavený v románskom slohu a poprvykrát sa spomína už v roku 1208. Dnešnú podobu  dali jezuiti v roku 1745.

Náučný chodník tu pokračuje skytým chodníčkom vľavo pri ceste až dole ku Váhu.  Na cyklotrase sa vydajte doprava a po krátkej chvíli narazíte na veľkú vápencovú skalu – obľúbenú lezeckú stenu. Histórii lezenia je venovaná aj infotabula náučného chodníka.

V tomto úseku odporúčame zastávku pri pôvodnom toku Váhu na peknej kamienkovej pláži, ktorá je ideálnym miestom na osvieženie sa. Voda je tu plytká a priezračne čistá.

Následne už trasa pokračuje popri cyklotrase do východzieho bodu na parkovisko pod Malou Skalkou.

Dostupnosť (parkovanie):

Bezplatné parkovisko pri hlavnej ceste pri Veľkej Skalke. Dá sa odtiaľto poľahky napojiť aj na novú cyklotrasu Zamarovce-Nemšová, ktorá tadiaľto prechádza.

Povrch: Lesný chodník.

Občerstvenie:  Nie.

Kontakt (adresa): Farnosť Skalka nad Váhom
Skala 41, 913 31 Skalka nad Váhom
Okres: Trenčín, Trenčiansky kraj.
Prevádzkovateľ: Farnosť Skalka nad Váhom
Dátum vzniku: Náučný chodník bol otvorený v roku 2013. Opátstvo založili v roku 1224.
Web stránka: https://putnickemiestoskalka.sk/historia-skalky/velka-skalka/

Vstup (cennik):

Otváracia doba:

1.7. – 15.9.:  denne v čase 10:00-17:00, okrem pondelka.

NOV – MAREC – zatvorené. APR – MAJ, SEP – OKT: otvorené počas víkendov.

Podrobný rozpis otváracej doby na webstránke.

Prehliadka so sprievodcom sa v sezóne koná cca každú pol hodinu.

Vstupné je dobrovoľné.

GPS (LatLong): (48.915066, 18.073877), 48° 54′ 54.2376” N18° 4′ 25.9572” E
Dátum návštevy: 10.07.2021

Plusy:

  • Nevšedné miesto s krásnymi zákutiami.
  • Atraktívna turistika (výhľady, jaskyňa, história, kúpanie vo Váhu,..).

Minusy:

  • Strmé klesanie v časti nad kalváriou.

Poznámky (Tipy):  

Prírodná rezervácia Zamarovské jamy je významný biotop vodného vtáctva. Koryto starého Váhu s brehmi v tejto oblasti zase patrí medzi chránené územia európskeho významu zaradené do NATURA 2000.

O živote svätcov sa dozviete zo zaujímavého filmového rozprávanie Pavla Dvořáka v cykle Stopy dávnej minulosti – časť Pustovníci Svorad a Benedikt:

https://www.youtube.com/watch?v=Hmj1JFK9PQo

 

Share this...
Share on facebook
Facebook

Modranský banský náučný chodník

Modranský banský náučný chodník

Modranský banský náučný chodník

Na zaujímavý skalný vrchol Tri kopce Vás privedie trasa neďaleko Pezinka – Harmónie.  Okrem pekných skalných útvarov a cvičnej lezeckej Medvedej skaly narazíte na pozostatky banskej činnosti v tejto lokalite, kde sa hľadalo najmä zlato a olovo. 

Okruh v dĺžke 6 km začína v centre Modry-Harmónie pri Info centre a oficiálny čas  prechodu vychádza na 2 hodiny. Trasa má sedem zastávok, na ktorých však nečakajte informačné tabule, ale menšie kovové tabuľky.

Náučný chodník s klasickým zeleno-bielym značením kopíruje turistické značenie. V úvode Vás chodník síce najskôr privedie k vodnej nádrži Kráľová, za ňou však prudko vystúpate k zelenej značke. Tá Vás povedie prijemným riedkym zeleným lesíkom.

Pri smerovníku Tri kopce sa vyberte hore kopcom po modrej. Po chvíľočke dosiahnete vrchol Tri kopce (420 m) so zaujímavými skalnými kremencovými útvarmi. Nájdete tu však aj posedenie a ohnisko na opekanie.

Tu objavíte i viditeľnejšie stopy po banskej činnosti, najmä hlboké jamy – pingy, kutacie jamy.

Za Tromi kopcami by sa mal náučný chodník odkláňať doprava pod Medvediu skalu. My sme odbočku nenašli, a preto pokračujeme po modrej.

Kúsok od Medvedej skaly sa nachádza nesprístupnená štôlňa Bartolomej, ktorá má takmer úplne zavalený vstup. Pochádza zo 17. storočia a ide o najdlhšiu baňu na západnom Slovensku. Jej dĺžka je cca 400 metrov, má dve podlažia. Baňa nie je súčasťou náučného chodníka z dôvodu ochrany prírody a bezpečnosti. Vstup do nej je nebezpečný a  zakázaný, hrozí zával vstupných priestorov.

Po prekonaní potoka a hlavnej cesty vedúcej na Zochovu chatu je potrebné sa napojiť na červenú značku vedúcu späť do Harmónie.

Po trase však určite neobíďte pekne zachovanú Dvojitú štôlňu, ktorá sa nachádza vo svahu kúsok od červeného chodníka. Hoci nie je značená, a nie je súčasťou náučného chodníka, povedie Vás vyšľapaná cestička.  Šachta je ručne vytesaná, má 40 m, dá sa v nej vzpriamene pohybovať. Svoj názov ziskala vďaka tomu, že sa vnútri rozdvojuje.  Pod dozorom určite poteší aj deti.

Dostupnosť (parkovanie):

Parkovať je možné pred reštauráciou Bowling alebo v postranných uličkách.

Povrch: Prírodné lesné chodníčky. 

Občerstvenie: Nie. Po ceste však narazíte na pekné ohnisko pri skale na vrchu Tri kopce. V závere sa môžete tešiť na príjemnú reštauráciu Bowling s vonkajším posedením, pizzou či hamburgermi.

Plusy:

  • Banské pamiatky.
  • Zaujímavé skalné útvary a baňa.

Minusy:

  • Absencia informačných tabúľ.
  • Miestami neprehľadné značenie náučného chodníka, najmä v úsekoch, kde sa chodník odkláňa od značky.
Kontakt (adresa): Modra – Harmónia.
Okres: Okres Pezinok, Bratislavský kraj.
Trasa: Modra-Harmónia (infocentrum) – po zelenej na Tri kopce – po modrej na Medvediu skalu – po červenej späť do Modra – Harmónia.
Dátum vzniku: Náučný chodník – 2011
Dĺžka trasy, prevýšenie: Okruh 6 km (2  hod.), prevýšenie 200 m.
Webstránka (FB): http://www.mbnch.sk/index.php/mapa-mbnch
Otváracia doba: Trasa voľne dostupná celoročne, bezplatne.
LatLong (GPS): (48.356711, 17.310049),  48° 21′ 24.1596” N17° 18′ 36.1764” E
Dátum návštevy: 31.07.2021
Autor: Admin.

 

 

Poznámky (tipy):

Informačný leták i ďalšie informácie k banskému náučnému chodníku a iným banským pamiatkam v tejto lokalite nájdete na stránke Modranský banský náučný chodník:

http://www.mbnch.sk/index.php/mapa-mbnch

Iniciátorom a realizátorom náučného chodníka je OZ Ochrana zdravia a životného prostredia, Modra, ktoré  od roku 2006 realizuje vyhľadávanie starých banských diel na území mesta Modra s cieľom propagácie baníctva a historických technických pamiatok – podzemných a nadzemných banských diel. Cieľom propagácie je oživenie turistického ruchu a ochrana štôlní pred zavalením, vandalizmom a ochrana významných zimovísk chránených živočíchov (netopierov).

Share this...
Share on facebook
Facebook
Jablonecný náučný poznávací chodník s rozhľadňou

Jablonecný náučný poznávací chodník s rozhľadňou

Jablonecný náučný poznávací chodník s rozhľadňou

Dokáže aj malá obec na rovine vytvoriť príjemnú rekreačnú zónu pre svojich občanov či prilákať turistov? Za ukážkou netreba chodiť ďaleko od Bratislavy. Neďaleko Trnavy leží obec Jablonec, ktorej sa podarilo vytvoriť popri malebnej riečke Gidra oddychovú zónu, ktorá láka aj širšie okolie. Napríklad na príjemnú letnú akciu “Vinári od Gidry”. 

Náučný chodník spája popri rieke Gidra 3 obce – Jarná,  Jablonec a Budmerice. Jeho dĺžka je 4,5 km a je ideálny na prechádzku s malými deťmi. 

Okrem príjemného lesíka tiahnuceho sa pozdĺž celej trasy je vybavenými lavičkami, altánkami a info tabuľami. Tie využili obce na prezentáciu tejto historicky bohatej oblasti. Bude však zaiste baviť aj deti, ktoré za každým rohom nájdu netradičnú drevenú inštaláciu či hojdačku. 

Náučný chodník začína prekvapivo v strede – v obci Jablonec. Z tohto bodu si urobte malú odbočku ku rozhľadni na kopčeku. Následne si môžete vybrať lesnú cestičku popri Gidre vľavo či vpravo.

Do obce Jarná sú tabule značené písmenami A – F. Druhá vetva chodníka Vás zavedie do obce Budmerice, tabule majú číselné značenie 1-8. Rovnakou trasou je potrebné sa vrátiť späť. 

Výlet tak odporúčame rozdeliť na dva menšie výlety, prípadne vyraziť napríklad z obce Jarná, tak ako sme to urobili my. Rozhľadňa v strede trasy tak bola pre deti motiváciou a odmenou.

Rozhľadňa Jablonec:  Má výšku 11 m a strmšie schody. Návštevníkov potešia výhľady na Malé Karpaty s hradom Červený kameň či Trnavu.

Zaujímavosťou je, že rozhľadňa bola postavená na zrekultivovanej skládke. Obec Jablonec naviac vyhlásila výzvu “Zasaď si svoju lipku”, vďaka čomu 183 občanom Jablonca prispelo k vytvoreniu nového parku. Súčasťou altánku je aj netradične obecná archívna pivnica s vínami Spolku jabloneckých vinárov.

Pod rozhľadňou nájdete hájíček s oddychovou zónou – ohniskom, hojdačkou a kaplnku Sv. Vendelína. Pri rozhľadni nechýba ani suchý záchod.

 Dostupnosť (parkovanie):

V obci Jarná  – pri novom multifunkčnom ihrisku.

V obci Jablonec – pri náučnom chodníku v centre obce (pošta).

Jablonec – časť Silnica.

V obci Budmerice – parkovisko pri cintoríne.

Povrch: Prírodný lesný chodník. Vhodný aj pre bicykle či terénnejšie kočíky.

Občerstvenie: Bufet pri ihrisku v obci Jablonec a  počas miestnych akcií.

Plusy:

  • Vhodná prechádzka aj pre menšie deti.
  • Jednoduchá dostupnosť i parkovanie.
  • Príjemná vinárska akcia “Vinári od Gidri”.

Minusy:

Kontakt (adresa): Obec Jablonec, Jarná – Cífer  a Budmerice.
Okres: Okres Pezinok, Bratislavský kraj.
Trasa: Trasa Jarná  – Jablonec –  Silnica (smer Budmerice).
Dĺžka trasy, prevýšenie:

Trasa Jablonec – Jarná: 1,4 km, 22 min

Trasa Jablonec – Silnica (smer Budmerice) 2,7 km, 42 min.

Stúpanie 5 m, klesanie 17 m.

Webstránka (FB): http://naucnechodniky.eu/jablonecky-naucno-poznavaci-chodnik/
Otváracia doba: Vstup bez obmedzenia. Vstup bezplatne.
LatLong (GPS): (48.331233, 17.447006),  48° 19′ 52.4388” N17° 26′ 49.2216” E
Dátum návštevy: 26.06.2021
 

 

Poznámky (tipy):

Chodník je súčasťou 603 km dlhého slovenského úseku trasy pútnikov do Santiago de Compostela (Svätojakubskej cesty), označenej slovenskou verziou symbolu tejto cesty – lastúry. Viac sa dozviete tu:

https://www.caminodesantiago.sk/trasa/

Share this...
Share on facebook
Facebook
Vtáčia rozhľadňa Hrušovská zdrž

Vtáčia rozhľadňa Hrušovská zdrž

Vtáčia rozhľadňa Hrušovská zdrž

Vedeli ste, že zimné obdobie je ideálne na pozorovanie vtákov? Zbaľte si ďalekohľad, niečo pod zub a vydajte sa do prírody. Príjemným tipom na prechádzku je vtáčia rozhľadňa, ktorú nájdete pri Hrušovskej zdrži neďaleko dedinky Čunovo. Celý prechádzkový okruh má ideálne 3 kilometre, ktoré zvládnu aj menšie deti.

TRASA: Trasa začína v Čunove pri kostole. Odtiaľ sa po asfaltovom povrchu krásnou alejou dostanete na známu hrádzu Dunaja. Chvíľu pokračujete vľavo popri nej, následne po hati prekročíte súbežný kanál a dostaneme sa na samotnú hrádzu. Z tohto bodu sa Vám zjavi vychodený chodníček rovno do lesa v smere k zdrži. Ten Vás už bezpečne dovedie k rozhľadni. Posledný úsek tvorí úzka lesná cesta vedúca cez les, preto tento výlet neodporúčam absolvovať s kočíkom. Na bicykli sa však dá tento výlet zvládnuť a rozšíriť napr. o návštevu bufetu Pri Poldri či Obrátka.ávštevu Bufetu Polder či Obrátka.

HRUŠOVSKÁ ZDRŹ a ROZHĽADŇA: 

Hoci je Hrušovská zdrž umelé vodné dielo vytvorené človekom, stalo sa významným trvalým či dočasným domovom mnohých vzácnych vodných vtákov. Z rozhľadne sa Vám naskytne dychberúci výhľad na rozsiahlu vodnú hladinu posiatu malými vtáčimi ostrovčekmi. Protiľahlý breh je na tomto úseku vzdialený takmer 2,5 km. Na druhom brehu sa nachádza ikonická vtáčia pozorovateľňa Duna, ktorú však nezahliadnete. Zakrývajú ju umelé vtáčie ostrovy. Vodným okom však rozhodne zahliadnete výborne situovanú Galériu Danubiana. Len 300 m od brehov rozhľadne prechádza hlavná plavebná trasa pre dunajské lode. Aj v tomto prípade sa máte na čo pozerať.

Aj bez väčších skúseností zaručene na vodnej hladine a na malých ostrovčekoch z náplavového dreva spozorujete kačkyčajky, labute, čierne lysky, sliepočky vodné či kormorány. Aj úplný začiatočníci ich identifikuje podľa prehľadnej info tabule na vrchole rozhľadne.

Okrem bežne sa vyskytujúcich druhov sa v zime pridávajú zimný návštevníci z chladnejších severných oblastí (napr. Fínsko, Rusko, Estónsko, Poľsko), ktorí na Slovensku buď zimujú, alebo sa zastavujú na svojej migračnej trase.  Šťastlivci možno zahliadnu majestátneho a vzácneho orliaka morského, ktorý tu zimuje.

TIPY NA CESTU SPAŤ: Rovnakou trasou sa samozrejme môžete vrátiť späť. Je tu však viacero možností ako si trasu rozšíriť. Najmä ak osedláme kolesové tátoše.

Ak sa od rozhľadne vyberiete doprava, chodníčkom proti prúdu, po dvoch kilometroch Vás dovedie do malej dunajskej lagúny s bufetom. Toto miesto má názov Polder.

Ak sa vyberiete opačným smerom, od rozhľadne doľava, po prúde rieky, narazíte na Bufet Obrátka. Je tu opäť možnosť prekročiť lávkou súbežný kanál a dostať sa chodníkom cez les do Čunova. Tento okruh má 4,2 km.

Dostupnosť (parkovanie):

Parkovať je možné pri kostole a cintoríne v Čunove. Počet parkovacích miest je tu však obmedzený.

Povrch: Asfaltový chodník. Lesný chodník.

Občerstvenie: Nie. Na hrádzi bufet Pri Poldri a bufet Obrátka.

Plusy:

  • Pozorovanie vtákov určite vyláka Vaše deti do prírody.
  • Možnosť navštíviť dedinu Čunovo – detské ihrisko pri mestskom úrade, zmrzlinu či reštauráciu.

Minusy:

Kontakt (adresa):

Turistická ul., Čunovo.

Správca rozhľadňe: Štátna ochrana prírody

Okres: Okres Bratislava 5, Bratislavský kraj.
Trasa: Čunovo – hrádza – rozhľadňa a späť.
Dĺžka trasy, prevýšenie:

Variant 1 (zelená trasa): Tam a späť k rozhľadni – spolu 3 km.

Variant 2 (červená trasa): Okruh: 4,2 km.

Webstránka (FB): http://www.vtaky.sk/
Otváracia doba: Trasa je voľne dostupná. Vstup bezplatne.
LatLong (GPS): (48.041193, 17.205089)48° 2′ 28.2948” N17° 12′ 18.3204” E
Dátum návštevy: 04.01.2021

Zaujímavosti (tipy):

Hrušovská zdrž:  Rozsiahla plocha je od roku 1992 súčasťou vodného diela Gabčíkovo. Postupným ukladaním sedimentov a naplavenín vznikajú na tejto ploche vtáčie ostrovy, ktoré poskytujú priestor pre hniezdenie a zimovanie mnohých druhov vtákov. Hrušovská zdrž je súčasťou chránených území CHKO Dunajské luhy a NATURA 2000. 

Od napustenia Hrušovskej zdrže sa skladba zimujúceho vtáctva na nej intenzívne vyvíja a mení. Pribudli druhy, ktoré predtým na Slovensku nezimovali. V zime sú tu početne kŕdle chochlačky vrkočatej, hlaholky severskej. V niektorých zimách sa početnejšie objavuje chochlačka morská a turpan tmavý, kačice hvízdavé. Keď na severe prituhne, prilietajú aj kŕdle potápačov, potápky, ľadovka,.. Výhodou zdrže je nezamŕzajúci Dunaj.

Z pohľadu hniezdenia je zdrž významná pre druh čajka čiernohlavá (najváčšia kolónia v strednej Európe) a rybár riečny.

Treba však podtknúť, že viaceré druhy, ktoré tu hniezdili pred výstavbou vodného diela, keď toto územie tvorila rozsiahla sieť ramien a lužných lesov, sa do tejto oblasti nikdy nevrátili (chochlačka bielooká, haja tmavá).

Najlepšími obdobiami na pozorovanie vtákov (väčších kŕdľov, vzácnych druhov) na Hrušovskej zdrži býva december – február, obzvlášť pri tuhších zimách. Zaujímavým obdobím je aj neskorá jarná migrácia kvôli ťahu čoríkov a čajok malých.

Zdroj: http://www.sopsr.sk/husk_dunaj/panely/6.pdf

Share this...
Share on facebook
Facebook
Sakrakopec – Miesto leteckého nešťastia

Sakrakopec – Miesto leteckého nešťastia

Sakrakopec – Miesto leteckého nešťastia

Sakrakopec je zaujímavé a tajomné pietne miesto, ktoré určite vyláka Vaše deti do prírody. Tento výlet Vás privedie na miesto tragickej udalosti. Dňa 24. 11. 1966 o 16:30 havarovalo v lesoch nad Račou dopravné lietadlo s 82 osobami na palube. Nikto z nich nešťastie neprežil. Táto smutná udalosť sa označuje za najväčšie letecké nešťastie na území Československa.

Tragédia bulharského lietadla IL-18B na Sakrakopci bola po dlhé desaťročia známa len pár pamätníkom z okolia a niekoľkým leteckým nadšencom. Miesto nešťastia bolo zarastené, označoval ho iba nápis vyrytý na strome a jednoduchý drevený kríž. Vtedajší režim vraj katastrofu ututlal a takmer sa na ňu zabudlo. 

Vďaka Spolku Istropolitana sa v roku 2010 tragédia a Sakrakopec dostali do širšieho povedomia verejnosti. Na Sakrakopci bol osadený pomník s krížom a informáciou o nešťastí. Spolok sa tiež pustil do historického pátrania. Zaznamenal podrobný zoznam obetí i výpovede očitých svedkov. Pamätník bol posvätený pravoslávnym popom za účasti príbuzných obetí.

V roku 2011 bolo miesto zaznačené do viacerých turistických máp. Jedinečnou čiernou značkou boli vyznačené 2 trasy vedúce na misto nešťastia (z Bieleho kríža a z Vajnorskej doliny).

Trasa z Vajnorskej doliny je dlhá 2,5 km. Je pomerne prehľadne značená kovovými šípkami, takže určite nezablúdite. Nezabudnite sa len v úvode doliny vydať doprava cez potok a hore do kopca. Táto trasa Vás následne povedie až k miestu nšťastia.

Približne v strede trasy poteší unavené detské nôžky príjemne upravené miesto s názvom Márova búda. Nájdete tu altánok, ohnisko a peknú lúku na šantenie.

Na mieste nešťastia nájdete už spomínané kríže a pamätné tabule v troch jazykoch so zoznamom obetí. Deti potešia malé kovové zbytky lietadla pri kríži.

Spiatočnú trasu môžete zvoliť rovnakú (variant 1, spolu 5 km). Trasu je tiež možné zokružniť (viď variant 2 v mape), ak sa vydáte späť po zelenej značke a následne vinohradmi ku záhrade Optimista, kde je v tomto prípade ideálne zaparkovať Vaše auto. Celý okruh v tomto variante meria 8,5 km a hodí sa preto pre zdatnejších malých turistov.

Trasa na Sakrakopec je vyznačená aj z Bieleho kríža, známeho miesta na červenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) s horárňou a bufetom. Vzdialenosť z tohto miesta na Sakrakopec je 1,5 km. Dostanete sa sem za cca 35 minút.

 Dostupnosť (parkovanie):

Vstup do Vajnorskej doliny po úzkej asfaltovej ceste je obmedzený iba pre chatárov. Parkovať môžete pred samotnou odbočkou, neďaleko Záhrady Optimista. Následne Vás čaká 1 km trasa po asfaltke na začiatok doliny.

Povrch: Lesný chodník.

Občerstvenie: Nie. V úvode trasy nájdete príjemný záhradný bufet Optimista s malým detským ihriskom.

Plusy:

  • Zaujímavé a tajomné pietne miesto, ktoré určite vyláka Vaše deti do prírody.

Minusy:

Kontakt (adresa): Vajnorská dolina, Bratislava – Rača a Vajnory.
Okres: Okres Bratislava 3, Bratislavský kraj.
Trasa: Vajnorská dolina – Márova búda – Sakrakopec a späť.
Dĺžka trasy, prevýšenie:

Variant 1- zelená trasa: Jednosmerne 2,5 km (1:05 hod.), stúpanie: 213 m, klesanie: 23 m.

Variant 2 – žltá trasa: Okružná trasa: 8,5 km.

Webstránka (FB): https://www.istropolitan.sk/
Otváracia doba: Trasa je voľne dostupná. Vstup bezplatne.
LatLong (GPS): (48.243711, 17.162033)48° 14′ 37.3596” N17° 9′ 43.3188” E
Dátum návštevy: 24.04.2020

Zaujímavosti (tipy):

Márova búda: Domček postavil Karol Mahr v roku 1911. Slobodný a bezdetný zomrel asi v roku 1938. Domček po jeho smrti používali členovia vajnorského urbárskeho spolku, neďaleko od neho bola zriadená škôlka na pestovanie sadeníc stromov. Dnes je majetkom Pozemkového spoločenstva Vajnory.

    Zaujímavostí o neštastí:

    • Táto smutná udalosť sa označuje za najväčšie letecké nešťastie na území Slovenska i Československa.
    • Išlo o let LZ101 pravidelnej linky Sofia-Budapest-Praha-Berlin.  Lietadlo typu IL-18 patrilo bulharskej spoločnosti TABSO.  Lietadlo smerovalo zo Sofie cez Budapešť a Prahu do Berlína, no pre zlé počasie v Prahe sa nad Brnom obrátilo a pristálo na obed v Bratislave na letisku v Ivanke pri Dunaji. Po zlepšení poveternostných podmienok nad Prahou dostalo o 16:20 povolenie na štart. Pár minút nato zachytilo vrcholce stromov a narazilo do Sakrakopca.
    • Na palube sedeli cestujúci z viac ako desiatich národnosti, ale ani jeden Slovák (5 osôb z ČSSR boli Češi). Spolu 74 cestujúcich a 8 členov posádky. 63 mužov, 18 žien a 13-ročný chlapec.
    •  Pár mesiacov po havárii vysadila skupina dobrovoľníkov na mieste tragédie 82 briez – za každú obeť jednu.
    • O príčine nešťastia neexistuje jednoznačná hypotéza. Zo záverečnej správy vyšetrovacej komisie sa dozvedáme, že “najpravdepodobnejšou priíčinou nehody bolo nedostatočné zhodnotenie terénnych a poveternostných podmienok v okolí Bratislavy posádkou lietadla a jej neprispôsobenie sa týmto okolnostiam… ” 
    • Spolku Istropolitana sa podarilo získať veľmi cennú výpoveď očitého svedka (Karol Hatvani, emigroval v roku 1968 do Austrálie). Išlo o letového kontrolóra, ktorý bol jedným z mála ľudí ktorý posledný krát hovorili s pilotom lietadla. Bol zároveň jednou z prvých osôb na mieste nešťastia. Jeho svedectvo potvrdzuje teóriu o zavinení posádkou lietadla. Tá vraj napriek jasným inštrukciám letieť v smere na Nitru (Zemianske Kostoľany) a následne na Brno, zamierila rovno v smere nad Karpaty za lietadlo ČSA, ktoré vzlietlo krátko pred ním. Potvrdzuje to rovnaké svojvoľné konanie pilota krátko predtým v podobnom incidente nad Brnom. Pre hustý oblak nad Karpatmi však tentokrát pilot pravdepodobne neodhadol správnu výšku a došlo k tragédii. Svedectvo p. Hartmaniho je dostupné TU
    • Konšpiračné teórie hovoria o úmyselnej likvidácii Ivana Bycarova agentami tajných služieb. Išlo o bulharskeho generála a veľvyslanca v Berlíne, ktorý bol na palube lietadla.
    • V lietadle zahynula aj vtedajšia operná hviezda Jekaterina Popovová. Zvlášť kvôli smrti Jekateriny Popovovej mala tragédia v Bulharsku značný verejný ohlas. Speváčkine pozostatky boli obradne prevezené do Sofie a pochované na hlavnom mestskom cintoríne. Počas pohrebu bola na dve minúty zastavená všetka doprava a po celom Bulharsku sa rozozneli sirény.
    • Podrobné informácie z vyšetrovania nájdete aj na Wikipédii pod označením LET TABSO  LZ101.
    • Zdroje: Wikipédia, Wikipédia – LET TABSO  LZ101,  www.istropolitan.sk

     

    Share this...
    Share on facebook
    Facebook
    Malá baňa s deťmi

    Malá baňa s deťmi

    Vrchol Malej bane (361 m.n.m.) je pre ľahkú dostupnosť a atraktívny skalný vrchol obľúbeným výletným miestom Bratislavčanov a najmä rodín s deťmi.  

    Neskúsených turistov však môže prekvapiť úvodné strmé stúpanie. V zime je pre vysokú návštevnosť  chodník zľadovatelý a šmykľavý. Samotný vrchol končí strmým skalným zrázom lomu. Myslite preto na bezpečnosť svojich detí a pred výletom zvážte aktuálne podmienky.

    Na vrchol sa dostanete po značenej modrej turistickej značke z parkoviska v Knižkovej doline v Rači za 1,6 km (45 minút). Po úvodnom traverzovom stúpaní cesta pokračuje cez les  a po chvíli pretína známu asfaltku nazývanú Okrajovka. Nasleduje strmé stúpanie priamo na vrchol.

    Kúsok za vrcholom kopca sa ocitnete na vrchnom okraji amfibolitového lomu. Je to príjemne upravené miesto s výhľadom na Veľkú baňu. Vďaka miestnym nadšencom (https://malabana.kucera.sk/) tu nájdete vrcholový kríž s vrcholovou knihou, turistickú pečiatku a teplomerom. Poteší tiež hojdačka, posedenie, vtáčie búdky či horská knižnica.

    Špecialitou je samoobslužný bufet s pokladničkou ukrytý v drevenej bedni (dá však už zaplatiť aj prostr. QR kódu). Nájdete v ňom zväčša horalky a pivo, skutočný poklad pre unaveného turistu.

    Pripravte sa však aj na nepríjemný vietor a vysokú návštevnosť. Na opekanie preto odporúčame menej exponované miesta. Strmé skalné steny si môžete prehliadnuť aj zospodu. Okolo Malej bane vedie okružný chodníček, ktorý nájdete za Cimmermanovou plaketou. Najdete tu pamätné plakety a dve pekné ohniská.

    Na cestu späť je možné využiť rovnakú trasu. Môžete si tiež zvoliť variant po asfaltovej ceste do Knižkovej doliny, prípadne sa napojiť na vinohradnícky chodník vedúci po Starej Stupavskej ceste.

    V mape ponúkam pekný neznačený variant pre turistov, ktorí sa dobre orientujú v račianskych lesoch. Ponúkaný okruh má 2,2 km, vedie zo Stupavskej cesty peknou Pisárovou dolinou.  Následne pretína Okrajovku, pokračuje lesnou cestou ďalej a následne sa napája na modrú turistickú značku, ktorá Vás dovedie na Malú baňu (či ku Brichtovmu kríž v opačnom smere).

    Povrch:  Lesný turistický chodník.

    Občerstvenie: Áno. Jedinečný samoobslužný bufet.

    Plusy:

    • Ľahká dostupnosť.
    • Príjemne upravené miesto s posedením, hojdačkou a samoobslužným bufetom.

     Minusy:

    • Strmé stúpanie.
    • V zime a počas dažďov šmykľavo.
    • Na vrchole strmý skalný zráz, myslite na bezpečnosť svojich deti.
    • Vysoká návštevnosť.

     

    Poznámky (tipy):

    Malá baňa je jeden z mála vrcholov v Malých Karpatoch, ktorý má svoju webstránku aj FB stránku: 

    https://malabana.kucera.sk/Facebook stránku.

    Stojí za ním skupina nadšencov na čele s Romanom Kučerom. Jeho dielom je aj drevený kríž, osadený na Malej bani v roku 2014. Táto skupina sa o toto miesto príkladne stará a zveľaďuje ho. 

    Kontakt (adresa): Knižkova dolina, Bratislava-Rača.
    Okres: Bratislava 3.
    Trasa: Trasa je značená modrou turistickou značkou.  
    Dĺžka trasy:

    Variant 1 – modrá trasa: 1,6 km jednosmerne, cca 45 minút – 1 hodina na vrchol v závislosti od veku dieťaťa.

    Variant 2 – zelená trasa: 2,2, km

    Prevýšenie: Stúpanie 147 m.
    Vstup (cenník): Vstup celoročne. Bez poplatkov.
    GPS (LatLong): (48.217996, 17.130107),  48° 13′ 4.7856” N17° 7′ 48.3852” E
    Dátum návštevy: 25.01.2020, 13.02.2021

     

     

    Poznámky (tipy):

    Brichtov kríž:

    Kríž postavili na pamiatku tragickej smrti furmana Floriana Brichtu, ktorý asi okolo roku 1875 pri vezení fúry dreva z hory na strmej hlbokej ceste spadol pod kolesá voza a na mieste zahynul. Kríž dnes nájdete cca 200 m za Malou baňou, priamo na modrej turistickej značke. Pôvodne však stál nad hlbokou a strmou cestou, ktorá slúžila na zvoz dreva. Poškodený a zničený kamenný kríž zrekonštruovala v roku 2003 Poľovnícka spoločnosť Rača. 

    Info: http://kultura.racan.sk/2007/03/pamatihodnosti.html

    Share this...
    Share on facebook
    Facebook