Mocný opasok Trnavy

Stredovekú atmosféru Trnavy zažijete vďaka unikátnej interaktívnej hre Mocný opasok. Hra Vás prevedie po menej známych historických uličkách Trnavy, popri majestátnych hradbách, ktoré vo svoje dobe tvorili mocný opasok chrániaci obyvateľov Trnavy.

Hru si môžete zahrať kedykoľvek, postačí Vám smartfón a pripojenie na internet. Následne stačí zapnúť GPS lokáciu a vyťukať stránku:

https://hradby.trnava.sk/#/game

Hra je jedinečná svojim spracovaním. Na každej zastávke ťa totiž privítajú krásne spracované sochy stredovekých obyvateľov v životnej veľkosti, ktoré ti prerozprávajú jedinečný príbeh tohto mesta. Po ceste stretnete nočných strážcov, stavbárov, zamilovaný pár, hasičov, vojakov, žobráka Šaňa či nešťastného Portaria.

Hra začína pri známej Mestskej veži v srdci historického centra (Trojičné nám.). Môžete sa tešiť na zaujímavé hádanky, úlohy i športový výkon. Tvojou úlohou bude v tajnosti pohľadať stratený kľúč nešťastného Portaria od hlavnej brány. Zakrátko má totiž do mesta zavítať kráľ.

Pre úspešných pátračov čaká na záver v informačnom centre pri Mestskej veži odmena. Pátranie si preto naplánujte v čase, keď bude otvorené.

Trasa má 3 km a zaberie cca 2 hodiny v závislosti od veku dieťaťa a občerstvovacích prestávok:)

Dostupnosť (parkovanie): Do Trnavy a jej centra sa poľahky a pohodlne dostaneš napríklad vlakom.

Povrch: Vydláždené centrum mesta.

Občerstvenie: Áno. Na každom kroku kaviarničky či reštaurácie.

Plusy:

Zábava aj počas chladnejších či pochmúrnych zimných dní.
Dostatok možností na občerstvenie.
História a krásne spracovanie hry.

Minusy:

Kontakt (adresa), okres, kraj:	Mesto Trnava, Okres Trnava, Trnavský kraj.
Prevádzkovateľ:	Mesto Trnava.
Dátum vzniku:	Hra vznikla v r. 2020.
Webstránka (FB):	https://hradby.trnava.sk/#/
Otváracia doba:	Hra je prístupná od 7:00 – 22:00. Napr. Parčík Bela IV. sa na noc zatvára.
Vstup (cenník):	Bezplatne.
LatLong (GPS):	(48.377771, 17.585611), 48° 22′ 39.9756” N17° 35′ 8.1996” E
Dátum návštevy:	18. 12.2021

Poznámky (tipy):

Nenechajte si tiež ujsť novší počin kreatívneho tímu Mesta Trnava. Škriatkovo kúzlo, kratšia interaktívna hra po meste Trnava, je aktívna počas vianočných sviatkov a ideálna aj pre menšie detičky.

promo video Škriatkovo kúzlo

promo video Mocný opasok

Veľká a Malá Skalka pri Trenčíne a náučný chodník

Masív Skalky vyčnievajúci ponad Váh oddávna priťahoval ľudí. Osídlený bol už v 3. tisícročí pred Kristom púchovskou kultúrou. Náučný chodník prechádzajúci jej vrcholom Vás na 8-mich tabuliach oboznámi s prírodnými krásami i bohatou históriou tohto nevšedného miesta. Okruh má 3,2 km ( 1:13 hod.), pričom prekonáte prevýšenie 198 m. Chodník je obojsmerný, naša trasa viedla v smere od benediktínskeho kláštora – Veľkej skalky smerom ku kostolíku na Malej Skalke.

Masív Skalky je tvorený vápencom. Vo svojich útrobách ukrýva spleť jaskynných chodieb. Už po ceste ku kláštoru narazíte na Opatovskú jaskyňu vytvorenú tečúcou podzemnou vodou. Pri vchode sa rozdvojuje do 2 samostatných chodieb (38 a 22 m). Preskúmať ju môžete na vlastnú zodpovednosť.

Druhá jaskyňa, Benediktova, sa nachádza priamo v komplexe opátstva. Keď budete vo vnútri, pokúste sa nájsť na skale odtlačok ruky sv. Beňadika.

Veľká Skalka, tj. zrúcanina benediktínskeho kláštora na Veľkej Skalke pochádza zo začiatku 13. storočia. Areál je upravený a voľne prístupný počas turistickej sezóny (viď otváraciu dobu), dokonca so sprievodcovským výkladom. V priestoroch kláštorného komplexu sa nachádza malá kaplnka unikátne vsadená do dutiny skalného brala. Vchádza sa dovnútra netradične – cez skalnú jaskyňu pustovníkov. Skalná chodba následne pokračuje a je zakončená sochou sv. Beňadika. Nájdete tu tiež betlehem a boží hrob.

História: Skalka je najstarším pútnickým miestom na Slovensku. Kláštor bol vybudovaný na mieste, kde asketicky prebývali v jaskyni pustovníci sv. Svorad a jeho žiak Benedik. Svorad zomrel okolo roku 1030, pozostatky boli uložené v Nitrianskej katedrále sv. Emeráma, neďaleko Zoborského kláštora a pustovne, kde pôsobil pred príchodom na Skalku. Jeho žiak Beňadik umiera podľa povesti krátko nato v roku 1033 pod rukami lúpežníkov vo Váhu. Viaže sa k tejto udalosti povesť. Hlavná púť sa koná v sobotu a nedeľu po 17. júli, kedy je sviatok sv. Svorada a Beňadika.

Kúsok od vchodu do kláštora pokračuje trasa náučného chodníka strmo do kopca, ktorý Vám pomôžu zdolať schody. Po prekonaní stúpania narazíte na tabuľu s odbočkou na výhľad. Ďalší výhľad na dolinu Váhu sa Vám odkryje pri troch drevených krížoch.

Nasleduje prudké klesanie k hojdačke s malebným výhľadom na Trenčiansky hrad a novej kalvárii (2012), ktorá začína pri kostolíku na Malej Skalke. Nájdete tu pútnický dom a románsky dvojvežový kostol zasvätený sv. Andrejovi – Svoradovi a sv. Beňadikovi. Kostolík bol postavený v románskom slohu a poprvykrát sa spomína už v roku 1208. Dnešnú podobu dali jezuiti v roku 1745.

Náučný chodník tu pokračuje skytým chodníčkom vľavo pri ceste až dole ku Váhu. Na cyklotrase sa vydajte doprava a po krátkej chvíli narazíte na veľkú vápencovú skalu – obľúbenú lezeckú stenu. Histórii lezenia je venovaná aj infotabula náučného chodníka.

V tomto úseku odporúčame zastávku pri pôvodnom toku Váhu na peknej kamienkovej pláži, ktorá je ideálnym miestom na osvieženie sa. Voda je tu plytká a priezračne čistá.

Následne už trasa pokračuje popri cyklotrase do východzieho bodu na parkovisko pod Malou Skalkou.

Dostupnosť (parkovanie):

Bezplatné parkovisko pri hlavnej ceste pri Veľkej Skalke. Dá sa odtiaľto poľahky napojiť aj na novú cyklotrasu Zamarovce-Nemšová, ktorá tadiaľto prechádza.

Povrch: Lesný chodník.

Občerstvenie: Nie.

Kontakt (adresa):	Farnosť Skalka nad Váhom Skala 41, 913 31 Skalka nad Váhom
Okres:	Trenčín, Trenčiansky kraj.
Prevádzkovateľ:	Farnosť Skalka nad Váhom
Dátum vzniku:	Náučný chodník bol otvorený v roku 2013. Opátstvo založili v roku 1224.
Web stránka:	https://putnickemiestoskalka.sk/historia-skalky/velka-skalka/
Vstup (cennik): Otváracia doba:	1.7. – 15.9.: denne v čase 10:00-17:00, okrem pondelka. NOV – MAREC – zatvorené. APR – MAJ, SEP – OKT: otvorené počas víkendov. Podrobný rozpis otváracej doby na webstránke. Prehliadka so sprievodcom sa v sezóne koná cca každú pol hodinu. Vstupné je dobrovoľné.
GPS (LatLong):	(48.915066, 18.073877), 48° 54′ 54.2376” N18° 4′ 25.9572” E
Dátum návštevy:	10.07.2021

Plusy:

Nevšedné miesto s krásnymi zákutiami.
Atraktívna turistika (výhľady, jaskyňa, história, kúpanie vo Váhu,..).

Minusy:

Strmé klesanie v časti nad kalváriou.

Poznámky (Tipy):

Prírodná rezervácia Zamarovské jamy je významný biotop vodného vtáctva. Koryto starého Váhu s brehmi v tejto oblasti zase patrí medzi chránené územia európskeho významu zaradené do NATURA 2000.

O živote svätcov sa dozviete zo zaujímavého filmového rozprávanie Pavla Dvořáka v cykle Stopy dávnej minulosti – časť Pustovníci Svorad a Benedikt:

https://www.youtube.com/watch?v=Hmj1JFK9PQo

Modranský banský náučný chodník

Na zaujímavý skalný vrchol Tri kopce Vás privedie trasa neďaleko Pezinka – Harmónie. Okrem pekných skalných útvarov a cvičnej lezeckej Medvedej skaly narazíte na pozostatky banskej činnosti v tejto lokalite, kde sa hľadalo najmä zlato a olovo.

Okruh v dĺžke 6 km začína v centre Modry-Harmónie pri Info centre a oficiálny čas prechodu vychádza na 2 hodiny. Trasa má sedem zastávok, na ktorých však nečakajte informačné tabule, ale menšie kovové tabuľky.

Náučný chodník s klasickým zeleno-bielym značením kopíruje turistické značenie. V úvode Vás chodník síce najskôr privedie k vodnej nádrži Kráľová, za ňou však prudko vystúpate k zelenej značke. Tá Vás povedie prijemným riedkym zeleným lesíkom.

Pri smerovníku Tri kopce sa vyberte hore kopcom po modrej. Po chvíľočke dosiahnete vrchol Tri kopce (420 m) so zaujímavými skalnými kremencovými útvarmi. Nájdete tu však aj posedenie a ohnisko na opekanie.

Tu objavíte i viditeľnejšie stopy po banskej činnosti, najmä hlboké jamy – pingy, kutacie jamy.

Za Tromi kopcami by sa mal náučný chodník odkláňať doprava pod Medvediu skalu. My sme odbočku nenašli, a preto pokračujeme po modrej.

Kúsok od Medvedej skaly sa nachádza nesprístupnená štôlňa Bartolomej, ktorá má takmer úplne zavalený vstup. Pochádza zo 17. storočia a ide o najdlhšiu baňu na západnom Slovensku. Jej dĺžka je cca 400 metrov, má dve podlažia. Baňa nie je súčasťou náučného chodníka z dôvodu ochrany prírody a bezpečnosti. Vstup do nej je nebezpečný a zakázaný, hrozí zával vstupných priestorov.

Po prekonaní potoka a hlavnej cesty vedúcej na Zochovu chatu je potrebné sa napojiť na červenú značku vedúcu späť do Harmónie.

Po trase však určite neobíďte pekne zachovanú Dvojitú štôlňu, ktorá sa nachádza vo svahu kúsok od červeného chodníka. Hoci nie je značená, a nie je súčasťou náučného chodníka, povedie Vás vyšľapaná cestička. Šachta je ručne vytesaná, má 40 m, dá sa v nej vzpriamene pohybovať. Svoj názov ziskala vďaka tomu, že sa vnútri rozdvojuje. Pod dozorom určite poteší aj deti.

Dostupnosť (parkovanie):

Parkovať je možné pred reštauráciou Bowling alebo v postranných uličkách.

Povrch: Prírodné lesné chodníčky.

Občerstvenie: Nie. Po ceste však narazíte na pekné ohnisko pri skale na vrchu Tri kopce. V závere sa môžete tešiť na príjemnú reštauráciu Bowling s vonkajším posedením, pizzou či hamburgermi.

Plusy:

Banské pamiatky.
Zaujímavé skalné útvary a baňa.

Minusy:

Absencia informačných tabúľ.
Miestami neprehľadné značenie náučného chodníka, najmä v úsekoch, kde sa chodník odkláňa od značky.

Kontakt (adresa):	Modra – Harmónia.
Okres:	Okres Pezinok, Bratislavský kraj.
Trasa:	Modra-Harmónia (infocentrum) – po zelenej na Tri kopce – po modrej na Medvediu skalu – po červenej späť do Modra – Harmónia.
Dátum vzniku:	Náučný chodník – 2011
Dĺžka trasy, prevýšenie:	Okruh 6 km (2 hod.), prevýšenie 200 m.
Webstránka (FB):	http://www.mbnch.sk/index.php/mapa-mbnch
Otváracia doba:	Trasa voľne dostupná celoročne, bezplatne.
LatLong (GPS):	(48.356711, 17.310049), 48° 21′ 24.1596” N17° 18′ 36.1764” E
Dátum návštevy:	31.07.2021
Autor:	Admin.

Poznámky (tipy):

Informačný leták i ďalšie informácie k banskému náučnému chodníku a iným banským pamiatkam v tejto lokalite nájdete na stránke Modranský banský náučný chodník:

http://www.mbnch.sk/index.php/mapa-mbnch

Iniciátorom a realizátorom náučného chodníka je OZ Ochrana zdravia a životného prostredia, Modra, ktoré od roku 2006 realizuje vyhľadávanie starých banských diel na území mesta Modra s cieľom propagácie baníctva a historických technických pamiatok – podzemných a nadzemných banských diel. Cieľom propagácie je oživenie turistického ruchu a ochrana štôlní pred zavalením, vandalizmom a ochrana významných zimovísk chránených živočíchov (netopierov).

Hrad Korlátka + Rozhľadňa Rozbehy + Veterný park

Korlátka je jeden z najdostupnejších hradov, vhodný aj pre neturistov. Z parkoviska pre autá netradične zbehnete dolu kopčekom ku hradu (8 minút). O výhľady do Záhorskej nížiny však nebudete ukrátený. Lákadlom lokality je okrem zrúcaniny aj Veterný park a rozhľadňa Rozbehy.

Aj keď na hrade vidieť stopy rekonštrukčných prác, nájdete ho v takmer nedotknutom stave. Potrápia Vás strmé šmykľavé chodníky. Najmä na menšie detičky budete musieť dávať veľký pozor. Dominantou hradu je “ostrý kamenný zub” – pozostatky veže týčiace sa nad krajinu. Vedie popod ňu malý okružný chodníček po hrade.

Výlet na hrad odporúčame spojiť s turistikou. Okolité kopčeky s roztrúsenými obydliami majú už charakter myjavských kopaníc a sú malebné. Na hrad vedie najpoužívanejšia žltá turistická značka z obce Prievaly vedúca po spevnenej lesnej ceste (4,2 km, 1:30 hod. jednosmerne, stúpanie 210 m). Turisticky lákavejšia je modrá turistická značka vedúca od vodnej nádrže Buková (6 km, 2:12 hod. jednosmerne) či zelená turistická trasa vedúca z obce Buková cez kopanice (5,2 km, 1:51 hod. jednosmerne), z Jablonice či z Rakovej doliny.

Hrad Korlátka: Rozhodne nešlo o reprezentačné sídlo kráľov. Z polohy je jasná jeho strážna a obranná funkcia. Pevnosť chránila doležitú obchodnú Českú cestu, ktorá tu pretínala Karpaty. Viac o histórii prezradia info tabule. Zaujímavá bude pre deti určite povesť o návšteve kráľa Žigmunda, ktorý sa tu netradične liečil po vypití otráveného vína (zavesený dolu hlavou:).

Veterný park: Tvoria 4 veterné elektrárne, jedinečné svojho druhu na Slovensku. Vyrábajú čístú energiu pre 1 500 domácností. Projekt vznikol vďaka slovensko-rakúskej cezhraničnej spolupráci a bol financovaný z fondu Phare. Vrtule sú naozaj impozantné (výška 100 m) a možno si ich pozrieť zblízka.

Rozhľadňa Rozbehy: Jednoduchá kamenná rozhľadňa bola postavená v roku 2009 na kopčeku priamo nad parkoviskom v nadmorskej výške 450 m.n.m.. Má 7 metrov a poskytuje pekný výhľad na Karpaty v smere na Dobrú vodu aj Záruby. Neďaleko rozhľadne nájdete malé detské ihrisko s priestorom na opekanie.

Dostupnosť (parkovanie):

Parkovať je možné na veľkom pakovisku pri cintoríne neďaleko Rozhľadne Rozbehy.

Povrch: Prírodné lesné chodníčky.

Občerstvenie: Nie. Pri hrade a pri detskom ihrisku miesta na opekanie.

Plusy:

Krásne výhľady.
Jednoduchá dostupnosť.

Minusy:

Strmé skalné zrázy a šmykľavé kamenné chodníčky. Dbajte na bezpečnosť svojich detí.
Vyššia návštevnosť počas víkendov a sviatkov.

Kontakt (adresa):	parkovisko časť Rozbehy – obec Cerová.
Okres:	Okres Senica, Trnavská kraj.
Trasa:	Na hrad z parkoviska a späť cca 600 m (8 min.).
Dĺžka trasy, prevýšenie:	Na hrad z parkoviska a späť cca 600 m (8 min.). Žltá turistická značka z obce Prievaly (4,2 km, 1:30 hod. jednosmerne, stúpanie 210 m). Modrá turistická značka vedúca od vodnej nádrže Buková (6 km, 2:12 hod. jednosmerne).
Webstránka (FB):	https://obeccerova.sk/pre-turistov/
Otváracia doba:	Zrúcanina voľne dostupná. Vstup bezplatne.
LatLong (GPS):	(48.575116, 17.386144), 48° 34′ 30.4176” N17° 23′ 10.1184” E
Dátum návštevy:	01.05.2020

Poznámky (tipy):

Ďalšie informácie o hrade a jeho histórii nájdete na stránke:

https://www.hrady-zamky.sk/korlatka/

Povesť o hrade

Kto by sa chcel prekopať k pokladom v zavalených pivniciach hradu, musí po celý čas odriekať bez mýlky pospiatky otčenáš a nech by sa dialo čokoľvek, nesmie hlasno preriecť ani slovo.

Hajdúsi na cerovskom hrade

Na cerovskom hrade žil pán, ktorého ľud iba zloduchom nazýval. To preto, že zle zaobchádzal s poddanými, nechával ich palicovať na dereši. Raz jeden poddaný, menom Mišo, neprišiel do roboty na panské. Prikázal pán svojim drábom, aby chorého na kravách na jeho hnojnom voze doviezli do hradu a aby ho strestali tridsiatimi palicami. Pandúri vykonali, ako im pán nakázal. Keď dobitého Miša nakladali na voz, prišlo dvanásť hôrnych chlapov na čele s Jánošíkom. Zbojníci poviazali pandúrov a obliekli sa do ich šiat. Časť s Jánošíkom šla k pánovmu hradu. Pána priviazali na dereš a dávali mu na zadok dosiaľ, kým pred vlastnými poddanými nesľúbil, že aj on sám i jeho pandúri budú lepšie s ľudom zaobchádzať. Odvtedy sa ľuďom uľavilo a pán cerovského hradu zmäkol.

Zdroj: https://www.hrady-zamky.sk/korlatka/

Sakrakopec – Miesto leteckého nešťastia

Sakrakopec je zaujímavé a tajomné pietne miesto, ktoré určite vyláka Vaše deti do prírody. Tento výlet Vás privedie na miesto tragickej udalosti. Dňa 24. 11. 1966 o 16:30 havarovalo v lesoch nad Račou dopravné lietadlo s 82 osobami na palube. Nikto z nich nešťastie neprežil. Táto smutná udalosť sa označuje za najväčšie letecké nešťastie na území Československa.

Tragédia bulharského lietadla IL-18B na Sakrakopci bola po dlhé desaťročia známa len pár pamätníkom z okolia a niekoľkým leteckým nadšencom. Miesto nešťastia bolo zarastené, označoval ho iba nápis vyrytý na strome a jednoduchý drevený kríž. Vtedajší režim vraj katastrofu ututlal a takmer sa na ňu zabudlo.

Vďaka Spolku Istropolitana sa v roku 2010 tragédia a Sakrakopec dostali do širšieho povedomia verejnosti. Na Sakrakopci bol osadený pomník s krížom a informáciou o nešťastí. Spolok sa tiež pustil do historického pátrania. Zaznamenal podrobný zoznam obetí i výpovede očitých svedkov. Pamätník bol posvätený pravoslávnym popom za účasti príbuzných obetí.

V roku 2011 bolo miesto zaznačené do viacerých turistických máp. Jedinečnou čiernou značkou boli vyznačené 2 trasy vedúce na misto nešťastia (z Bieleho kríža a z Vajnorskej doliny).

Trasa z Vajnorskej doliny je dlhá 2,5 km. Je pomerne prehľadne značená kovovými šípkami, takže určite nezablúdite. Nezabudnite sa len v úvode doliny vydať doprava cez potok a hore do kopca. Táto trasa Vás následne povedie až k miestu nšťastia.

Približne v strede trasy poteší unavené detské nôžky príjemne upravené miesto s názvom Márova búda. Nájdete tu altánok, ohnisko a peknú lúku na šantenie.

Na mieste nešťastia nájdete už spomínané kríže a pamätné tabule v troch jazykoch so zoznamom obetí. Deti potešia malé kovové zbytky lietadla pri kríži.

Spiatočnú trasu môžete zvoliť rovnakú (variant 1, spolu 5 km). Trasu je tiež možné zokružniť (viď variant 2 v mape), ak sa vydáte späť po zelenej značke a následne vinohradmi ku záhrade Optimista, kde je v tomto prípade ideálne zaparkovať Vaše auto. Celý okruh v tomto variante meria 8,5 km a hodí sa preto pre zdatnejších malých turistov.

Trasa na Sakrakopec je vyznačená aj z Bieleho kríža, známeho miesta na červenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) s horárňou a bufetom. Vzdialenosť z tohto miesta na Sakrakopec je 1,5 km. Dostanete sa sem za cca 35 minút.

Dostupnosť (parkovanie):

Vstup do Vajnorskej doliny po úzkej asfaltovej ceste je obmedzený iba pre chatárov. Parkovať môžete pred samotnou odbočkou, neďaleko Záhrady Optimista. Následne Vás čaká 1 km trasa po asfaltke na začiatok doliny.

Povrch: Lesný chodník.

Občerstvenie: Nie. V úvode trasy nájdete príjemný záhradný bufet Optimista s malým detským ihriskom.

Plusy:

Zaujímavé a tajomné pietne miesto, ktoré určite vyláka Vaše deti do prírody.

Minusy:

–

Kontakt (adresa):	Vajnorská dolina, Bratislava – Rača a Vajnory.
Okres:	Okres Bratislava 3, Bratislavský kraj.
Trasa:	Vajnorská dolina – Márova búda – Sakrakopec a späť.
Dĺžka trasy, prevýšenie:	Variant 1- zelená trasa: Jednosmerne 2,5 km (1:05 hod.), stúpanie: 213 m, klesanie: 23 m. Variant 2 – žltá trasa: Okružná trasa: 8,5 km.
Webstránka (FB):	https://www.istropolitan.sk/
Otváracia doba:	Trasa je voľne dostupná. Vstup bezplatne.
LatLong (GPS):	(48.243711, 17.162033), 48° 14′ 37.3596” N17° 9′ 43.3188” E
Dátum návštevy:	24.04.2020

Zaujímavosti (tipy):

Márova búda: Domček postavil Karol Mahr v roku 1911. Slobodný a bezdetný zomrel asi v roku 1938. Domček po jeho smrti používali členovia vajnorského urbárskeho spolku, neďaleko od neho bola zriadená škôlka na pestovanie sadeníc stromov. Dnes je majetkom Pozemkového spoločenstva Vajnory.

Zaujímavostí o neštastí:

Táto smutná udalosť sa označuje za najväčšie letecké nešťastie na území Slovenska i Československa.
Išlo o let LZ101 pravidelnej linky Sofia-Budapest-Praha-Berlin. Lietadlo typu IL-18 patrilo bulharskej spoločnosti TABSO. Lietadlo smerovalo zo Sofie cez Budapešť a Prahu do Berlína, no pre zlé počasie v Prahe sa nad Brnom obrátilo a pristálo na obed v Bratislave na letisku v Ivanke pri Dunaji. Po zlepšení poveternostných podmienok nad Prahou dostalo o 16:20 povolenie na štart. Pár minút nato zachytilo vrcholce stromov a narazilo do Sakrakopca.
Na palube sedeli cestujúci z viac ako desiatich národnosti, ale ani jeden Slovák (5 osôb z ČSSR boli Češi). Spolu 74 cestujúcich a 8 členov posádky. 63 mužov, 18 žien a 13-ročný chlapec.
Pár mesiacov po havárii vysadila skupina dobrovoľníkov na mieste tragédie 82 briez – za každú obeť jednu.
O príčine nešťastia neexistuje jednoznačná hypotéza. Zo záverečnej správy vyšetrovacej komisie sa dozvedáme, že “najpravdepodobnejšou priíčinou nehody bolo nedostatočné zhodnotenie terénnych a poveternostných podmienok v okolí Bratislavy posádkou lietadla a jej neprispôsobenie sa týmto okolnostiam… ”
Spolku Istropolitana sa podarilo získať veľmi cennú výpoveď očitého svedka (Karol Hatvani, emigroval v roku 1968 do Austrálie). Išlo o letového kontrolóra, ktorý bol jedným z mála ľudí ktorý posledný krát hovorili s pilotom lietadla. Bol zároveň jednou z prvých osôb na mieste nešťastia. Jeho svedectvo potvrdzuje teóriu o zavinení posádkou lietadla. Tá vraj napriek jasným inštrukciám letieť v smere na Nitru (Zemianske Kostoľany) a následne na Brno, zamierila rovno v smere nad Karpaty za lietadlo ČSA, ktoré vzlietlo krátko pred ním. Potvrdzuje to rovnaké svojvoľné konanie pilota krátko predtým v podobnom incidente nad Brnom. Pre hustý oblak nad Karpatmi však tentokrát pilot pravdepodobne neodhadol správnu výšku a došlo k tragédii. Svedectvo p. Hartmaniho je dostupné TU.
Konšpiračné teórie hovoria o úmyselnej likvidácii Ivana Bycarova agentami tajných služieb. Išlo o bulharskeho generála a veľvyslanca v Berlíne, ktorý bol na palube lietadla.
V lietadle zahynula aj vtedajšia operná hviezda Jekaterina Popovová. Zvlášť kvôli smrti Jekateriny Popovovej mala tragédia v Bulharsku značný verejný ohlas. Speváčkine pozostatky boli obradne prevezené do Sofie a pochované na hlavnom mestskom cintoríne. Počas pohrebu bola na dve minúty zastavená všetka doprava a po celom Bulharsku sa rozozneli sirény.
Podrobné informácie z vyšetrovania nájdete aj na Wikipédii pod označením LET TABSO LZ101.
Zdroje: Wikipédia, Wikipédia – LET TABSO LZ101, www.istropolitan.sk

Svätojurské hradisko

Pekný okruh lesom, ktorý je možné absolvovať aj variantom po asfaltke s kočíkom, nájdete na konci Jozefkovho údolia vo Svätom Jure. Odbočka k hradisku a jeho prehliadka je nielen príjemným spestrením výletu, ale aj sondou do našej histórie.

Z Jozefkovho údolia, kde je možné parkovať, vedie modrá turistická trasa po asfalte. Ak hneď pri vstupe do lesa odbočíte vpravo, nájdete kratší a zábavnejší chodníček cez les. Ten vás po krátkom stúpaní privedie na široké rázcestie so smerovníkom “Hradisko”. Odtiaľto vedie značená trasa aj na hradisko. To je už z tohto miesta na skok. Pri vstupe nájdete efektný kameň i info tabuľu.

Nasleduje zábavné prekonávanie niekoľkých obranných valov. Ako výstižne uvádza stránka hradiska.sk: “I keď po asi 700 rokoch od jeho opustenia môžeme vidieť len zbytky jeho niekdajšej slávy, stále nás dokáže ohromiť jeho obranný systém a obrovská rozloha.”

Predpokladaná doba založenia hradiska je odhadovaná na 9. stor. Na najvyššom bode sa tradične nachádzala akropola či horné nádvorie, kde podľa nálezov (napr. bronzové náušnice) žili významné osobnosti a vojenská posádka (sekery, hroty šípov, pracky, zubadlá, drôtené košele). V ďalších častiach hradiska žilo bežné obyvateľstvo. Dokumentuje to veľké množstvo nálezov bežnej potreby – keramika, nože, nožnice, prasleny, kováčske kliešte. Predpokladá sa, že v tomto priestore existovala aj sakrálna stavba.

Na hradisku v súčasnosti prebieha archeologický výskum. Nájdete tu prikryté arch. sondy, priestor je monitorovaný.

Cesta späť vedie od hradiska rovnakou trasou k smerovníku Hradisko. Tu sa môžete vybrať cestou dole do druheho údolia. Opäť môžete asfaltovú cestu nahradiť kratšou a príjemnejšou trasou cez les. Údolie končí na Hradištnej ulici v Neštichu, odkiaľ sa Jozefkovým údolím dostanete na začiatok trasy.

Dostupnosť (parkovanie):

Parkovať je možné na konci Jozefkovko údolia za bývalým lyžiarskym svahom alebo v opačnom smere na malom parkovisku na konci Hradištnej ulice.

Povrch: Prírodné lesné chodníčky, asfalt.

Občerstvenie: Nie.

Plusy:

Prekvapivo zachované valy hradiska.
Turistika spojená s poznávaním našej histórie.

Minusy:

Poškodené a vyblednuté informačné tabule.

Kontakt (adresa):

Jozefkovo údolie, Svätý Jur – Neštich.

Okres:

Okres Pezinok, Bratislavský kraj.

Trasa:

Svätý Jur-Neštich-Jozefkovo údolie – smerovník Hradisko – odbočka na hradisko a jeho prehliadka – smerovník Hradisko – Hradištná ulica.

Dĺžka trasy, prevýšenie:

Okruh 3,8 km (cca 2 hod s deťmi), stúpanie 155 m, klesanie 155 m.

Webstránka (FB):

http://www.hradiska.sk

Otváracia doba:

Trasa voľne dostupná. Vstup bezplatne.

LatLong (GPS):

(48.264913, 17.197534), 48° 15′ 53.6868” N17° 11′ 51.1224” E

Dátum návštevy:

23.12.2020

Autor:

Admin.

Poznámky (tipy):

Viac o nálezoch a histórii nájdete na stránke:

http://www.hradiska.sk/search/label/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Jur-Ne%C5%A1tich