Hrad Korlátka + Rozhľadňa Rozbehy + Veterný park

Hrad Korlátka + Rozhľadňa Rozbehy + Veterný park

Korlátka je jeden z najdostupnejších hradov, vhodný aj pre neturistov. Z parkoviska pre autá netradične zbehnete dolu kopčekom ku hradu (8 minút).  O výhľady do Záhorskej nížiny  však nebudete ukrátený. Lákadlom lokality je okrem zrúcaniny aj Veterný park a rozhľadňa Rozbehy.

Aj keď na hrade vidieť stopy rekonštrukčných prác, nájdete ho v takmer nedotknutom stave. Potrápia Vás strmé šmykľavé chodníky. Najmä na menšie detičky budete musieť dávať veľký pozor. Dominantou hradu je “ostrý kamenný zub” – pozostatky veže týčiace sa nad krajinu. Vedie popod ňu malý okružný chodníček po hrade.

Výlet na hrad odporúčame spojiť s turistikou. Okolité kopčeky s roztrúsenými obydliami majú už charakter myjavských kopaníc a sú malebné. Na hrad vedie najpoužívanejšia žltá turistická značka z obce Prievaly vedúca po spevnenej lesnej ceste (4,2 km, 1:30 hod. jednosmerne, stúpanie 210 m). Turisticky lákavejšia je modrá turistická značka vedúca od vodnej nádrže Buková (6 km, 2:12 hod. jednosmerne) či zelená turistická trasa vedúca z obce Buková cez kopanice (5,2 km, 1:51 hod. jednosmerne), z Jablonice či z Rakovej doliny.

Hrad Korlátka: Rozhodne nešlo o reprezentačné sídlo kráľov. Z polohy je jasná jeho strážna a obranná funkcia. Pevnosť chránila doležitú obchodnú Českú cestu, ktorá tu pretínala Karpaty. Viac o histórii prezradia info tabule. Zaujímavá bude pre deti určite povesť o návšteve kráľa Žigmunda, ktorý sa tu netradične liečil po vypití otráveného vína (zavesený dolu hlavou:).

Veterný park: Tvoria 4 veterné elektrárne, jedinečné svojho druhu na Slovensku. Vyrábajú čístú energiu pre 1 500 domácností. Projekt vznikol vďaka slovensko-rakúskej cezhraničnej spolupráci a bol financovaný z fondu Phare. Vrtule sú naozaj impozantné (výška 100 m) a možno si ich pozrieť zblízka.

Rozhľadňa Rozbehy: Jednoduchá kamenná rozhľadňa bola postavená v roku 2009 na kopčeku priamo nad parkoviskom v nadmorskej výške 450 m.n.m.. Má 7 metrov a poskytuje pekný výhľad na Karpaty v smere na Dobrú vodu aj Záruby. Neďaleko rozhľadne nájdete malé detské ihrisko s priestorom na opekanie.

 Dostupnosť (parkovanie):

Parkovať je možné na veľkom pakovisku pri cintoríne neďaleko Rozhľadne Rozbehy.

Povrch: Prírodné lesné chodníčky.

Občerstvenie: Nie. Pri hrade a pri detskom ihrisku miesta na opekanie.

Plusy:

  • Krásne výhľady.
  • Jednoduchá dostupnosť.

Minusy:

  • Strmé skalné zrázy a šmykľavé kamenné chodníčky. Dbajte na bezpečnosť svojich detí.
  • Vyššia návštevnosť počas víkendov a sviatkov.
Kontakt (adresa): parkovisko časť Rozbehy – obec Cerová.
Okres: Okres Senica, Trnavská kraj.
Trasa: Na hrad z parkoviska a späť cca 600 m (8 min.).
Dĺžka trasy, prevýšenie: Na hrad z parkoviska a späť cca 600 m (8 min.).

Žltá turistická značka z obce Prievaly (4,2 km, 1:30 hod. jednosmerne, stúpanie 210 m).

Modrá turistická značka vedúca od vodnej nádrže Buková (6 km, 2:12 hod. jednosmerne).

Webstránka (FB): https://obeccerova.sk/pre-turistov/
Otváracia doba: Zrúcanina voľne dostupná. Vstup bezplatne.
LatLong (GPS): (48.575116, 17.386144),  48° 34′ 30.4176” N17° 23′ 10.1184” E
Dátum návštevy: 01.05.2020
Autor: Admin.

 

 

Poznámky (tipy):

Ďalšie informácie o hrade a jeho histórii nájdete na stránke:

https://www.hrady-zamky.sk/korlatka/ 

Povesť o hrade

Kto by sa chcel prekopať k pokladom v zavalených pivniciach hradu, musí po celý čas odriekať bez mýlky pospiatky otčenáš a nech by sa dialo čokoľvek, nesmie hlasno preriecť ani slovo.

Hajdúsi na cerovskom hrade

Na cerovskom hrade žil pán, ktorého ľud iba zloduchom nazýval. To preto, že zle zaobchádzal s poddanými, nechával ich palicovať na dereši. Raz jeden poddaný, menom Mišo, neprišiel do roboty na panské. Prikázal pán svojim drábom, aby chorého na kravách na jeho hnojnom voze doviezli do hradu a aby ho strestali tridsiatimi palicami. Pandúri vykonali, ako im pán nakázal. Keď dobitého Miša nakladali na voz, prišlo dvanásť hôrnych chlapov na čele s Jánošíkom. Zbojníci poviazali pandúrov a obliekli sa do ich šiat. Časť s Jánošíkom šla k pánovmu hradu. Pána priviazali na dereš a dávali mu na zadok dosiaľ, kým pred vlastnými poddanými nesľúbil, že aj on sám i jeho pandúri budú lepšie s ľudom zaobchádzať. Odvtedy sa ľuďom uľavilo a pán cerovského hradu zmäkol.

Zdroj: https://www.hrady-zamky.sk/korlatka/ 

Share this...
Share on Facebook
Facebook
Sakrakopec – Miesto leteckého nešťastia

Sakrakopec – Miesto leteckého nešťastia

Sakrakopec je zaujímavé a tajomné pietne miesto, ktoré určite vyláka Vaše deti do prírody. Tento výlet Vás privedie na miesto tragickej udalosti. Dňa 24. 11. 1966 o 16:30 havarovalo v lesoch nad Račou dopravné lietadlo s 82 osobami na palube. Nikto z nich nešťastie neprežil. Táto smutná udalosť sa označuje za najväčšie letecké nešťastie na území Československa.

Tragédia bulharského lietadla IL-18B na Sakrakopci bola po dlhé desaťročia známa len pár pamätníkom z okolia a niekoľkým leteckým nadšencom. Miesto nešťastia bolo zarastené, označoval ho iba nápis vyrytý na strome a jednoduchý drevený kríž. Vtedajší režim vraj katastrofu ututlal a takmer sa na ňu zabudlo. 

Vďaka Spolku Istropolitana sa v roku 2010 tragédia a Sakrakopec dostali do širšieho povedomia verejnosti. Na Sakrakopci bol osadený pomník s krížom a informáciou o nešťastí. Spolok sa tiež pustil do historického pátrania. Zaznamenal podrobný zoznam obetí i výpovede očitých svedkov. Pamätník bol posvätený pravoslávnym popom za účasti príbuzných obetí.

V roku 2011 bolo miesto zaznačené do viacerých turistických máp. Jedinečnou čiernou značkou boli vyznačené 2 trasy vedúce na misto nešťastia (z Bieleho kríža a z Vajnorskej doliny).

Trasa z Vajnorskej doliny je dlhá 2,5 km. Je pomerne prehľadne značená kovovými šípkami, takže určite nezablúdite. Nezabudnite sa len v úvode doliny vydať doprava cez potok a hore do kopca. Táto trasa Vás následne povedie až k miestu nšťastia.

Približne v strede trasy poteší unavené detské nôžky príjemne upravené miesto s názvom Márova búda. Nájdete tu altánok, ohnisko a peknú lúku na šantenie.

Na mieste nešťastia nájdete už spomínané kríže a pamätné tabule v troch jazykoch so zoznamom obetí. Deti potešia malé kovové zbytky lietadla pri kríži.

Spiatočnú trasu môžete zvoliť rovnakú (variant 1, spolu 5 km). Trasu je tiež možné zokružniť (viď variant 2 v mape), ak sa vydáte späť po zelenej značke a následne vinohradmi ku záhrade Optimista, kde je v tomto prípade ideálne zaparkovať Vaše auto. Celý okruh v tomto variante meria 8,5 km a hodí sa preto pre zdatnejších malých turistov.

Trasa na Sakrakopec je vyznačená aj z Bieleho kríža, známeho miesta na červenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) s horárňou a bufetom. Vzdialenosť z tohto miesta na Sakrakopec je 1,5 km. Dostanete sa sem za cca 35 minút.

 Dostupnosť (parkovanie):

Parkovať je možné pri vstupe do Vajnorskej doliny, kde sa dostanete po úzkej asfaltovej ceste. Počet parkovacích miest je však obmedzený na cca 6 áut. Parkovať tiež môžete pred samotnou odbočkou na úzku cestu, neďaleko Záhrady Optimista. Trasu si tak predĺžite o 1 km jednosmerne. 

Povrch: Lesný chodník.

Občerstvenie: Nie. V úvode trasy nájdete príjemný záhradný bufet Optimista s malým detským ihriskom.

Plusy:

  • Zaujímavé a tajomné pietne miesto, ktoré určite vyláka Vaše deti do prírody.

Minusy:

Kontakt (adresa): Vajnorská dolina, Bratislava – Rača a Vajnory.
Okres: Okres Bratislava 3, Bratislavský kraj.
Trasa: Vajnorská dolina – Márova búda – Sakrakopec a späť.
Dĺžka trasy, prevýšenie:

Variant 1- zelená trasa: Jednosmerne 2,5 km (1:05 hod.), stúpanie: 213 m, klesanie: 23 m.

Variant 2 – žltá trasa: Okružná trasa: 8,5 km.

Webstránka (FB): https://www.istropolitan.sk/
Otváracia doba: Trasa je voľne dostupná. Vstup bezplatne.
LatLong (GPS): (48.243711, 17.162033)48° 14′ 37.3596” N17° 9′ 43.3188” E
Dátum návštevy: 24.04.2020
Autor: Admin.

Zaujímavosti (tipy):

Márova búda: Domček postavil Karol Mahr v roku 1911. Slobodný a bezdetný zomrel asi v roku 1938. Domček po jeho smrti používali členovia vajnorského urbárskeho spolku, neďaleko od neho bola zriadená škôlka na pestovanie sadeníc stromov. Dnes je majetkom Pozemkového spoločenstva Vajnory.

    Zaujímavostí o neštastí:

    • Táto smutná udalosť sa označuje za najväčšie letecké nešťastie na území Slovenska i Československa.
    • Išlo o let LZ101 pravidelnej linky Sofia-Budapest-Praha-Berlin.  Lietadlo typu IL-18 patrilo bulharskej spoločnosti TABSO.  Lietadlo smerovalo zo Sofie cez Budapešť a Prahu do Berlína, no pre zlé počasie v Prahe sa nad Brnom obrátilo a pristálo na obed v Bratislave na letisku v Ivanke pri Dunaji. Po zlepšení poveternostných podmienok nad Prahou dostalo o 16:20 povolenie na štart. Pár minút nato zachytilo vrcholce stromov a narazilo do Sakrakopca.
    • Na palube sedeli cestujúci z viac ako desiatich národnosti, ale ani jeden Slovák (5 osôb z ČSSR boli Češi). Spolu 74 cestujúcich a 8 členov posádky. 63 mužov, 18 žien a 13-ročný chlapec.
    •  Pár mesiacov po havárii vysadila skupina dobrovoľníkov na mieste tragédie 82 briez – za každú obeť jednu.
    • O príčine nešťastia neexistuje jednoznačná hypotéza. Zo záverečnej správy vyšetrovacej komisie sa dozvedáme, že “najpravdepodobnejšou priíčinou nehody bolo nedostatočné zhodnotenie terénnych a poveternostných podmienok v okolí Bratislavy posádkou lietadla a jej neprispôsobenie sa týmto okolnostiam… ” 
    • Spolku Istropolitana sa podarilo získať veľmi cennú výpoveď očitého svedka (Karol Hatvani, emigroval v roku 1968 do Austrálie). Išlo o letového kontrolóra, ktorý bol jedným z mála ľudí ktorý posledný krát hovorili s pilotom lietadla. Bol zároveň jednou z prvých osôb na mieste nešťastia. Jeho svedectvo potvrdzuje teóriu o zavinení posádkou lietadla. Tá vraj napriek jasným inštrukciám letieť v smere na Nitru (Zemianske Kostoľany) a následne na Brno, zamierila rovno v smere nad Karpaty za lietadlo ČSA, ktoré vzlietlo krátko pred ním. Potvrdzuje to rovnaké svojvoľné konanie pilota krátko predtým v podobnom incidente nad Brnom. Pre hustý oblak nad Karpatmi však tentokrát pilot pravdepodobne neodhadol správnu výšku a došlo k tragédii. Svedectvo p. Hartmaniho je dostupné TU
    • Konšpiračné teórie hovoria o úmyselnej likvidácii Ivana Bycarova agentami tajných služieb. Išlo o bulharskeho generála a veľvyslanca v Berlíne, ktorý bol na palube lietadla.
    • V lietadle zahynula aj vtedajšia operná hviezda Jekaterina Popovová. Zvlášť kvôli smrti Jekateriny Popovovej mala tragédia v Bulharsku značný verejný ohlas. Speváčkine pozostatky boli obradne prevezené do Sofie a pochované na hlavnom mestskom cintoríne. Počas pohrebu bola na dve minúty zastavená všetka doprava a po celom Bulharsku sa rozozneli sirény.
    • Podrobné informácie z vyšetrovania nájdete aj na Wikipédii pod označením LET TABSO  LZ101.
    • Zdroje: Wikipédia, Wikipédia – LET TABSO  LZ101,  www.istropolitan.sk

     

    Share this...
    Share on Facebook
    Facebook

    Svätojurské hradisko

    Pekný okruh lesom, ktorý je možné absolvovať aj variantom po asfaltke s kočíkom, nájdete na konci Jozefkovho údolia vo Svätom Jure. Odbočka k hradisku a jeho prehliadka je nielen príjemným spestrením výletu, ale aj sondou do našej histórie.

    Z Jozefkovho údolia, kde je možné parkovať, vedie modrá turistická trasa po asfalte. Ak hneď pri vstupe do lesa odbočíte vpravo, nájdete kratší a zábavnejší chodníček cez les. Ten vás po krátkom stúpaní privedie na široké rázcestie so smerovníkom “Hradisko”. Odtiaľto vedie značená trasa aj na hradisko. To je už z tohto miesta na skok. Pri vstupe nájdete efektný kameň i info tabuľu.

    Nasleduje zábavné prekonávanie niekoľkých obranných valov.  Ako výstižne uvádza stránka hradiska.sk:  “I keď po asi 700 rokoch od jeho opustenia môžeme vidieť len zbytky jeho niekdajšej slávy, stále nás dokáže ohromiť jeho obranný systém a obrovská rozloha.”

    Predpokladaná doba založenia hradiska je odhadovaná na 9. stor. Na najvyššom bode sa tradične nachádzala akropola či horné nádvorie, kde podľa nálezov (napr. bronzové náušnice) žili významné osobnosti a vojenská posádka (sekery, hroty šípov, pracky, zubadlá, drôtené košele). V ďalších častiach hradiska žilo bežné obyvateľstvo.  Dokumentuje to veľké množstvo nálezov bežnej potreby – keramika, nože, nožnice, prasleny, kováčske kliešte. Predpokladá sa, že v tomto priestore existovala aj sakrálna stavba.

    Na hradisku v súčasnosti prebieha archeologický výskum. Nájdete tu prikryté arch. sondy, priestor je monitorovaný.

    Cesta späť vedie od hradiska rovnakou trasou k smerovníku Hradisko. Tu sa môžete vybrať cestou dole do druheho údolia. Opäť môžete asfaltovú cestu nahradiť kratšou a príjemnejšou trasou cez les. Údolie končí na Hradištnej ulici v Neštichu, odkiaľ sa Jozefkovým údolím dostanete na začiatok trasy.

     Dostupnosť (parkovanie):

    Parkovať je možné na konci Jozefkovko údolia za bývalým lyžiarskym svahom alebo v opačnom smere na malom parkovisku na konci Hradištnej ulice.

    Povrch: Prírodné lesné chodníčky, asfalt. 

    Občerstvenie: Nie. 

     Plusy:

    • Prekvapivo zachované valy hradiska.
    • Turistika spojená s poznávaním našej histórie. 

    Minusy:

    • Poškodené a vyblednuté informačné tabule.

     

     

     

     

     

     

     

    Kontakt (adresa): Jozefkovo údolie, Svätý Jur – Neštich.
    Okres: Okres Pezinok, Bratislavský kraj.
    Trasa: Svätý Jur-Neštich-Jozefkovo údolie – smerovník Hradisko – odbočka na hradisko a jeho prehliadka – smerovník Hradisko – Hradištná ulica.
    Dĺžka trasy, prevýšenie:

    Okruh 3,8 km (cca 2 hod s deťmi), stúpanie 155 m, klesanie 155 m.

    Webstránka (FB): http://www.hradiska.sk
    Otváracia doba: Trasa voľne dostupná. Vstup bezplatne.
    LatLong (GPS): (48.264913, 17.197534),  48° 15′ 53.6868” N17° 11′ 51.1224” E
    Dátum návštevy: 23.12.2020
    Autor: Admin.

     

     

     

     

    Poznámky (tipy):

    Viac o nálezoch a histórii nájdete na stránke:

    http://www.hradiska.sk/search/label/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Jur-Ne%C5%A1tich

    Share this...
    Share on Facebook
    Facebook
    Za ľudožrútmi na Molpír k vodopádu bez vody

    Za ľudožrútmi na Molpír k vodopádu bez vody

    Ak by ste sa zo Smolenického zámku zadívali na najbližší kopec, týčiaci sa nad Smolenicami, uvidíte pozostatky hradiska Molpír. Rozsiahle praveké sídlo sa kedysi rozprestieralo od vrchnej akropoly až po jeho úpätie. Okrem pekného náučného chodníka Vás na trase určite prekvapí krása Smolenického krasu.

    Voda tu za milióny rokov vytvarovala úzku kaňonovitú dolinu, nad ktorou sa týčia 100 metrové skalné steny. Záver doliny Hlboče konči 9 m skalným skokom, ktorý sa počas dažďov či topenia snehu mení na občasný vodopád.  Jediný v rámci Malých Karpát.  

    Nenáročný okruh v dĺžke 4,8 km začína v Smoleniciach stúpaním na hradisko Molpír. Následne klesá ku kaňonu Hlboče, k vodopádu a dolinou sa vracia späť do Smoleníc.

    Hradisko Molpír: Vysoké bralá poskytovali ideálnu ochrannú bariéru pred útokmi nepriateľov. To vedeli aj naši prapredkovia v 6. storočí pred n. l. V staršej dobe železnej vybudovali na vrchole vrchu Molpír opevnené hradisko.

    V tom čase išlo o jedno z najväčších a najvýznamnejších sídiel na našom území. Hradisko sa nachádzalo na významnej obchodnej ceste. Naviac tu obyvatelia našli vhodné rudy (železo) na tavenie. Miestni obyvatelia pestovali  okrem obilnín či fazuľe i ľan, z ktorého tkali látky (nálezy keramických praslenov i kúskov látky). Odhaduje sa, že tu žilo  až okolo 500 obyvateľov. Archeológovia postupne identifikovali viacero terás,  62 zrubových a kolových stavieb, taviace pece, valy, do kameňa vytesanú vodnú cisternu či obetné miesta. Podľa kostrových pozostatkov sa dá usudzovať, že obeťami boli aj deti. Obradné ľudožrútstvo v tej dobe vraj nebolo výnimočné ani v iných pravekých sídlach.

    Odborníci predpokladajú náhly a katastrofický zánik tohto miesta. Dokumentujú to vypálené obydlia a v nich nálezy kostier  i množstvo streliek  z hrotov šípov.

    V úvode trasy, pred kostolom Narodenia Panny Márie, Vás privíta majestátna lipa malolistá, chránený strom. Má vskutku závideniahodné miery: výšku 26 metrom, vek 300 rokov a obvod kmeňa neuveriteľných 653 m.

    Za kostolom sa rozprestiera cintorín. Pri ňom nájdete prvú informačnú tabuľu o hradisku Molpír. Neprehliadnuteľný je 3D model hradiska. Od neho sa vyberte po vydláždenom chodníčku smerom do kopca. Po chvíli už v diaľke zahliadnete známe domčeky, rekonštrukcie stavieb. Je to cca 500m.

    Od domčekov pokračuje trasa zalesneným územím hornej akropoly. V závere nájdete cisternu a prejdete sa po skalnom okraji s výhľadom do Hlbočianskej doliny. Tu nájdete aj pekné (pomerne známe a vyhľadávané) miesto s hojdačkou.

    Ak sa lesíkom popri skalách spustíte do doliny, o chvíľu narazíte na úzku skalnú tiesňavu. V skalách bola vytvorená malá, pekne udržiavaná svätyňa venovaná Panne Márii. Od tohto miesta chodník ďalej klesá do doliny Hloboče. Vodopád tu však nehľadajte. Stojíte doslova na ňom. Objaví sa až keď zostúpite zopár výškových metrom a odbočíte chodníčkom na koniec doliny. Prekvapenie sa nekoná. Je bez vody.

    Chodníček Vás úzkou, tmavou a zarastenou dolinou Hlobče (ide o Národnú prírodnú rezerváciu) povedie až do Smoleníc (cca 30 minút, 1,2 km).

     Dostupnosť (parkovanie):

    Parkovať je možné priamo pri začiatku náučného chodníka v parku pred kostolom. Malé parkovisko je však pre vysokú návštevnosť tejto oblasti (Smolenický hrad, Záruby a Molpír) zväčša plné. Skúste teda navrhované parkovanie vyznačené v mape – pred bývalým pivovarom pri Hlobočianskej doline alebo pred obecným úradom na hlavnej ceste. 

    Povrch: Prírodné lesné chodníčky.

    Občerstvenie: Nie. V obci.

     Plusy:

    • Krásne výhľady.
    • Zaujímavý kus histórie. Veľmi pekne spracované náučné tabule.

    Minusy:

    • Pri strmých skalných zrázoch a šmykľavých kamenných chodníčkoch dbajte na bezpečnosť svojich detí. 
    • Vyššia návštevnosť počas víkendov.
    • Chodník v doline Hlboče sa počas dažďov mení na potok. V takéto dni nezabudnite na vhodnú obuv či chumáky pre deti či prípadne veci na prezlečenie.

     

     

     

     

     

     

     

    Kontakt (adresa): Ulica Pod Molpírom, Smolenice.
    Okres: Okres Trnava, Trnavská kraj.
    Trasa: Smolenice – Mopír – dolina Hlboče – Smolenice.
    Dĺžka trasy, prevýšenie: Okruh 4,8 km (2:15 hod.), stúpanie 204 m, klesanie 204 m.

    Webstránka (FB): https://smolenice.com/
    Otváracia doba: Trasa voľne dostupná. Vstup bezplatne.
    LatLong (GPS): (48.509625, 17.431799)48° 30′ 34.65” N17° 25′ 54.4764” E
    Dátum návštevy: 10.10.2020
    Autor: Admin.

     

     

     

     

    Poznámky (tipy):

    Súhrnné info o hradisku a jeho histórii nájdete na stránke:

    http://www.hradiska.sk/2010/05/molpir.html.

    Milovníci histórie nájdu na neďalekom cintoríne Kaplnku sv. Vendelína s hrobkou Pálfiovcov. Chodníkom cez cintorín sa tiež dostanete na križovovú cestu a ku ďalšej kaplnke – Nanebovstúpenia Pána na jej vrchole.

    So staršími deťmi nevynechajte Múzeum, umiestnené na starej fare. Otvorené je počas letnej sezóny. Nájdete tu miestnosť venovanú nálezom z hradiska Molpír zo staršej doby železnej. Jedna miestnosť je venovaná vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi. Ďalšia etnografii Smoleníc, nájdete tu napríklad ľudové kroje či nástroje dennej potreby. Ďalšia miestnosť predstavuje faunu a flóru oblasti. Nájdete tu napr. krásnu zbierku motýľov. Viac info na stránke obce TU.

    Ak máte menšie deti, je možné si trasu skrátiť. Po prebádaní Molpíra stači zbehnúť na žltú turistické trasu, ktorá Vás zakrátko dovedie k Smolenickému zámku. Po trase nájdete ďalšiu zaujímavosť – Striekajúci kameň. V poslednom období síce nestrieka, možno časom..

    Z doline Hlboče sa dá pokračovať za úzkou roklinou ďalej. Prekvapivo narazíte po chvíli na rozsiahlu lúku – Vlčiareň. Nájdete tu prístrešok aj ohnisko. Zo Smolenického zámku tadiaľto prechádza žltá turistická značka – Chodník Štefana Baniča. Ak sa po ňom vydáte, za 15 minút prídete k jaskyni Driny.

     

    Share this...
    Share on Facebook
    Facebook
    Pukanec a okolie s deťmi

    Pukanec a okolie s deťmi

    Menej navštevovaný hontiansky región ešte neodkryl závoj tajomstva, ktorý tak mení každý výlet s deťmi na dobrodružnú výpravu. A to máme radi. Vyberte sa aj vy na malú dobrodružnú výpravu.

    Pobyt sa uskutočnil v máji 2020 a absolvovali ho deti vo veku 4, 5 a 6 rokov.

     1. Pukanec

    Pukanec sa nachádza na južnom úpätí Štiavnických vrchov, len 20 km od mesta Levice. Poloha ho v minulosti predurčila na banskú činnosť, ale nielen to. Vďaka Podunajskej nížine sa tu rozvíjalo i vinohradníctvo a remeslá. Mesto tiež plnilo významnú obrannú funkciu – chránilo prístup do ostatných banských štiavnických miest. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a po páde Budína znášal Pukanec trpký údel prednej stráže banských miest. Dlho bol sužovaný tureckými krvavými nájazdmi. Aj vďaka Leviciam, Pukancu a Krupine  sa Turkom nepodarilo nikdy Banskú Štiavnicu dobyť.

    Baníctvo (ťažba zlata a striebra) sa plne rozvíja v 13. až 17. storočí, kedy sem prichádza nemecké osídlenie a prináša so sebou banské vedomosti. Pukanec získava v roku 1323 štatút slobodného kráľovského banského mesta s výsadami. O bohatstve z tohto obdobia dnes rozpráva aj najvýznamnejšia pamiatka – gotický kostol Sv. Mikuláša, patróna baníkov. Vďaka opevneniu z 15. storočia niekoľkokrát kostol odolal nájazdom Turkov (pevnosť sa prezývala aj Pukanský zámok), hoci bol Pukanec vyplienený a jeho obyvatelia odvlečení do otroctva.  Dnes sa kostol môže pýšiť vzácnymi 4-mi gotickými oltármi.

    Vyčerpané rudné ložiská boli predzvesťou úpadku baníctva. V roku 1891 zatvára brány posledná, Biela baňa a Pukanec prichádza o svoje kráľovské výsady i o štatút mesta. Od 17. storočí sa do popredia dostáva remeselnícka výroba (čižmári, hrnčiari, debnári, klobučníci, kolári, kováči), vinohradníctvo a poľnohospodárstvo. Pôvodnú remeselnú výrobu dnes v Pukanci uchovávajú po svojich predkoch v hrnčiarskej dielni a múzeu Jana Franka a v Debnárstve pána Hruškoviča.  V časti Ergi štôlňa v úvode banského náučného cohdníka nájdete najväčšiu vínnu pivnicu (bývalú banu). Jej priestormi Vás ochotne prevedie jej majiteľ a prípade záujmu zabezpečí i ochutnávku svojho vynikajúceho vína.

    Dnes má Pukanec charakter ospalej obce s cukrárňou a kaviarňou na námestí a výbornou pekárňou. Má približne 2000 obyvateľov. Najväčším zamestnávateľom je Hammerbacher a.s.,  pôvodne komunálny podnik Drevoremeslá obce Pukanec. Architektonicky zaujímavý je tiež evanjelický, funkcionalistický kostol z roku 1935.

    Pre viac fotiek posúvaj šípkami.

     

    2. Morušový náučný chodník Pukanec

    K Pukancu neodmysliteľne patria bane, vinice a moruše. Raj či kraj moruší je to správne označenie. Veď posúďte sami. V Pukanci a jeho okolí rastie viac než 700 týchto jedinečných stromov, v samotnom extraviláne obce Pukanec okolo 400. Vek najstarších jedincov sa odhaduje na viac ako 500 rokov. Kto sa zaslúžil o rozšírenie tohto netypického stromu na tomto území zostalo historickou záhadou.  Existuje hneď niekoľko hypotéz  -Rimana, mnísy či Turci.

    Približne vo veku 150 rokov sa staré stromy s kompaktným kmeňov pod váhou koruny rozčesnú a získajú tak jedinečný tvar, pričom rastú a plodia aj naďalej. Moruša čierna má okrem typickej sladko-kyslej chuti aj množstvo liečivých účinkov. V liečiteľstve sa používa i kôra a listy. V kuchyni zas vedia pukanské ženy vykúzliť jedinečné dobroty – známe sú džemy, sirupy, závárané kompóty, sušené plody, ale aj víno či pálenka. Ešte treba dodať, že morušové plody dozrievajú postupne počas celého leta. 

    V roku 2018 bola vytýčená cez pukanské historické vinohrady 3,3 km dlhá trasa Náučného chodníka o moruši čiernej. Povedie Vás úpätím sopečného pohoria s najvyššie položenými vinohradmi na Slovensku v časti Vajrab. Uvidíte tiež typické,  do andezitu vyhĺbené domčeky – ľochy, v ktorých sa uskladňuje a dorába víno. Jedinečnú prehliadku dotvára prekrásny výhľad do nížiny i na vrchol Sitna. Trasa začína v centre obce a zaberie Vám 1,5 – 2 hodiny. Povrch je asfaltový, takže jú poľahky zvládnete aj s kočíkom.

    TIP: Pokiaľ už Pukanec poznáte, a chcete si trasu s menšími deťmi o kus skrátiť, odporúčam zaparkovať v časti Ergi Štôlňa na začiatku banského údolia. Ak sa Vám pošťastí, stretnete tu majiteľa najväčšej vínnej pivnice (bývalej bane), ktorý Vás ochotne priestormi prevedie a v prípade záujmu zabezpečí ochutnávku svojho vynikajúceho vína.

    Produkty a sadenice moruší nájdete u domáce pestovateľa – pána Stanislava Strošku.

    Ochutnať morušové dobroty môžete na niekoľkých farmárskych lokálnych podujatiach (Farmárske trhy Bátovciach, v Leviciach či na Bohunickom mlyn – viď odkazy na konci článku). Morušová sezóna však vrcholí počas Festivalu moruše čiernej: https://www.morusacierna.sk/.

    Ak vás moruše zaujali, odporúčam pútavú publikáciu  Sladký morušový receptár (kúpite napr. v Bátovskom mlyne).

    Pre viac fotiek posúvaj šípkami.

     

     

    3. Náučný chodník Po stopách starého rudného baníctva 

    Trasa náučneho chodníka vedie z námestia v Pukanci do tajomnej, úzkej a tmavej Chorvátovej doliny,  popretkávanej banskými dierami.  Značenie je netradičné, povedú Vás žlté drevené šípky na stromoch. Informačné tabule už vekom vybledli, sú  ťažšie čitateľné a bolo by vhodné ich vymeniť. Dĺžka trasy je spolu 5,5 km, prevýšenie cca 150 m.n.m..

    Toto miesto má svoju zlatú slávu dávno za sebou, väščina štôlní sa tak dá len obrazne tušiť podľa informačných tabúľ. Pre deti však bude isto zaujímavá baňa Josef, ktorá sa prezývala aj Ametystová. Pri troške šťastia nájdete aj vy pekné kúsky ligotavých kamienkov. Zberatelia minerálov si zbierku možno doplnia napríklad o ametyst, záhnedu alebo kryštály kremeňa.

     Vrcholom náučného chodníka a zaslúženou odmenou výstupu do kopčeka je baňa Dorothea. Tu začína to pravé dobrodružstvo. Vyzbrojení baterkami vstupujeme do tmavej a vlhkej štôlňe vysekanej do skaly. Jej dĺžka sa číselne nezdá veľká – cca 150 m. V realite je však nekonečná a otestovala našu odvahu.

    Nezabudnite na baterky, budete ich potrebovať! V záverečnej časti náučného chodníka (zastávka 10, 11 a 12) dbajte na bezpečnosť detí, nachádza sa tu viacero hlbinných banských šácht. Zdrevenej lávky je možné z výšky nahliadnuť do ťažobnej šachty Lievik hlbokej 12 m. 

    Tip: S menšími deťmi si odporúčame trasu skrátiť a absolvovať ju z časti Ergi štôlňa a Betón v úvode do doliny. Opäť, ako som už vyššie spomínala, ak sa Vám pošťastí a stretnete tu majiteľa najväčšej vínnej pivnice (bývalej bane), rzaiste Vás rád a ochotne prevedie priestormi svojej pivnice (bane). V prípade záujmu zabezpečí i ochutnávku svojho vynikajúceho vína.

    Pre viac fotiek posúvaj šípkami.

     

    4. Náučný chodník v Bátovciach

    Bátovce sú z Pukanca vzdialené len 8 km. Malebnú okolitú krajinu si môžete vychutnať vďaka náučnému chodníku s rozprávkovým názvom “Okolo mesta kráľovien”. Vybudovaný bol v roku 2014, má 6 zastavení a celkovú dĺžku 5 km. Začína na námestí v Bátovciach a končí na vyhliadke na lúkach nad Bátovcami. Ak sa sem naviac vyberiete v sobotu doobeda, máte možnosť navštíviť tradičné farmárske trhy v Gazdovskom dvore na námestí.

    My sme si trasu s menšími deťmi skrátili a zaparkovali sme neďaleko vodnej nádrže Lipovina pri tradičných vinárskych domčekoch – ľochov. Chodník Vás od vodnej plochy zakrátko prevedie vskutku rozprávkovou krajinou, kde sa striedajú vinohrady, ovocné sady a vínne domčeky. V máji sú tu krásne rozkvitnuté lúky s lesnými jahodami, ktoré strážia mohutné duby, oskoruše či moruše. Vyššie chodníček mení svoj charakter, pribúdajú poskúcané duby a skaliská, ktoré akoby tu postrácal obor. Po prekonaní lesa sa dostávame na široký chrbát kopca s rozsiahlymi lúkami až k záverečnému bodu náučného chodníka – vyhliadke. Nájdete tu posedenie s ohniskom a prístrešok. A predovšetkým neopakovateľný výhľad a lúku posiatu materinou dúškou. 

    Náučný chodník síce nie je zokružnený, ale neznačených chodníkom sa kúsok od vyhliadky poľahky vrátite späť k vodnej nádrži.

    TIP: Milovníci histórie či záhad si môzu krátkou odbočkou obzrieť zvyšky záhadného valu, ktorého pôvod, ani účel nebol zatiaľ objasnený. Val sa nazýva i Spečený val, Val obrov či Slovenský Čínsky múr a tiahol sa vraj od Sitna až k Dunaju. Viac sa dozviete v odkazoch na konci tohto článku. Val nie je súčasťou náučného chodníka, orientovať sa môžete podľa Google Maps.

    Pre viac fotiek posúvaj šípkami.

     

    5. Vodný mlyn Bohunice

    Z Pukanca je vodný mlyn doslova na skok, niečo cez 5 km. Ide o vysunutú expozíciu Tekovského múzea, za vstup a výklad zaplatíte symbolické vstupné 1 euro, deti a mládež polovicu. Otvorené je od mája do októbra (v čase od 8:00 – 16:00, prestávka 12:00 – 12:45).

    Prehliadka celého areálu s výkladom aj s mini ihriskom Vám nezaberie viac ako pol hodinu. Krátky výklad Vám poskytne zamestnanec v priestore vodného kolesa a technickej miestnosti mlyna. Obytné priestory pozostávajú z dvoch dobovo zariadených izieb. V malej komôrke sa našiel priestor aj na predaj lokálnych produktov (vína, byliniek) či drobných suvenírov a publikácii. Občerstvenie tu nehľadajte. Výnimkou sú Farmárske nedele v mlyne v mesiaci jun – september

    TIP: Návštevu mlyna je ideálne skombinovať s iným, celodenným výletom, napr. cestou na náučný chodník Kráľovien v Bátovciach.

    Pre viac fotiek posúvaj šípkami.

    6. Rudniansky vodopád

    Rudniansky vodopád je síce jediný vodopád v Štiavnických vrchoch, ale pomerne málo známy a navštevovaný. Vytvára ho Rudniansky potok na  skalnom skoku.  Má výšku približne 4 m. 

    Najjednoduchší prístup k nemu je z obce Uhliská. Bývala horská uhliarska osada leží v nadmorskej výške 650 m.n.m.,  8 km od Pukanca.

    Zaparkujte pri obecnom úrade (pri detskom ihrisku) a vydajte sa po značenej zelenej cyklotrase Rudnianskou dolinou.  Ide o nenáročnú prechádzku po asfaltovej lesnej ceste, ktorá je ideálna hlavne pre kočíky. Trasa Vás po pomerne monotónnej asfaltke privedie po 1,6 km k vodopádu (časovo približne 0,5 hodina).

    Okolie vodopádu obec upravila osadením posedenia. Vodopád prekvapí prístupom zhora, takže ho spočiatku z cesty ani nezbadáte. Ak si ho teda chcete vychutnať, musíte s deťmi zísť po strmom, šmykľavom, nespevnenom zráze do jeho spodnej časti. Opäť myslite na bezpečnosť detí. V tomto úseku by sa rozhodne hodila úprava terénu na schody.

    O čistote potoka svedčí nález krabieho klepietka. Rovnakou cestou sa vrátite do východzieho bodu. 

    Pre viac foto posúvaj šípku.

    7. Horšianska dolina

    Úzku, kaňonovitú dolinu vytvorila riečka Sikenica postupným zarezávaním do andezitového podložia na krátkom úseku medzi obcami Krškany, Horša až po Kmeťovce, neďaleko Levíc. Dnes úzku dolinu tvoria husté jelšové lesy a teplomilná vegetácia lesostepného charakteru. Toto jedinečné územie je prírodná rezervácia so 4. stupňom ochrany, ktoré si môžete prejsť po náučnom chodníku Horšianskou dolinou medzi obcami Horša a Krškany (2,6 km).

    Aj napriek jedinečnosti uzemia, je trasa pozdĺž riečky pre deti monotónna, rovinatá a málo zaujímavá. Skalné steny nevidno, zakrýva ich hustá vegetácia. I riečku je možné zahliadnuť iba pri krátkej, strmej odbočke. Trasu  preto odporúčame absolvovať na bicykli alebo s kočíkom. Trasa je jednosmerná, rovnakou cestou je potrebné sa vrátiť späť. Zaparkovať môžete v Horši na malom námestíčku. Na druhom konci trasy, v obci Krškany, začína trasa v upravenom bývalom kameňolome s altánkom. Prístup sem odporúčame pre veľké výmole iba terénnym autom.

    Pre viac foto posúvaj šípku.

    8. Vrch Vápnik – Šiklóš

    Z mnohých smerov i z väčšej diaľka je viditeľný biely bod vypínajúci sa na nevysokom (274 m.n.m.) vŕšku Ipeľskej paharokatiny neďaleko Levíc.  Toto miesto určite neobíďte. Skrýva nezvyčajné prírodné i historické bohatstvá.

    Pamätník – rozhľadňa bol postavený už v roku 1960, na výročie naväčšej vojenskej operácie (Bratislavsko-Brnianska), ktorá sa tu odohrala. V roku 1945 si na tomto mieste zriadil hlavný veliteľ vojska 2. ukrajinskej armády, maršál R. J. Malinovský, štábnu pozorovateľňu. Frontová línia sa na 3 dlhé mesiace zastavila na rieke Hron, kde narazila na silný nemecký odpor. V oblasti Kamenína sa odohrala jedna z najväčších tankových bitiek. Oslobodzovanie Slovenska trvalo spolu 8 mesiacov a zúčasnilo sa ho 800 000 príslušníkov Červenej armády, pričom aj za našu slobodu zaplatilo životom 144 000 z nich.

    Samotný kopec je gologicky nesmierne zaujímavý. Je to travertínová kopa, jedna z najväčích na Slovensku. Vyvierajúce mineralizované vody sa tu vyzrážali a postupne vekmi ukladali. Súčasne zakonzervovali telá živočíchov či rastlín, ktoré sú teraz cenným paleontologickým nálezmi (zuby nosorožca, odliatky listov). V minulosti sa v tejto lokalite traventín aj ťažil v podobe veľmi ceneného levického  zlatého ónyxu.

    TIP: V prípade hoúcich dní môžete návštevu tohto miesta skombinovať s návštevou neďalekého kúpaliska Margita-Ilona. Náchádza sa len 2,5 km od rozhľadne.

    Pre viac foto posúvaj šípkami.

    9. Rozhľadňa na Levickej kalvárii a Levický hrad

    Mestečko Levice je srdcom tekovského regiónu. Pekne z výšky si ho môžete obzrieť vďaka netradičnej rozhľadni na Levickej kalvárii. Je prístupná za priaznivého počasia od mája do októbra, a to iba v nedeľu od 14:00 – 16:00!  Poľahky sa sem dostanete z parkoviska pri cintoríne alebo nenápadným peším chodníčkom z mesta z ulice P.O. Hviezdoslava (za panelákmi). Zo skalného andezitového masívu sa Vám otvorí výhľad na mesto i okolie.

    Chodníček Vás v opačnom smere dovedie do centra mesta priamo k zrekonštruovanej Levickej synagóge a dominante Levíc – zrúcanine hradu. Súčasťou hradného areálu je viacero historických budov, ktoré slúžia účelom Tekovského múzea. Okrem stabilnej pútavej expozície (lekárnictvo, cechy a remeslá, dobový odev a ďalšie) pravidelne svojim návštevníkom ponúka dočasné výstavy (napr. Čo sa skrýva pod šatami či Kyvadlo a vedecká hračka). Aktuálne výstavy TU. Najväčším lákadlom sú však nepochybne Levické hradné slávnosti. Z hradu je to len kúsok do centra mesta s malou pešou zónov, kde nájdete viacero možností na občerstvenie. 

    Pre viac fotiek posúvaj šípkami.

     

    10. Kam ešte?

    Pokiaľ Vám počasie praje a plánujete tu stráviť hneď niekoľko dní, odporúčame ďalšie výlety i do širšieho okolia:

    Názov Vzdialenosť  z Pukanca Popis
    Náučný chodník Štamposký jarok 0 km Náučný chodník Štamposký jarok tvoria 2 samostatné úseky- trasy. Kopírujú trasu pôvodného technického diela, ktorá dovážalo vodu do “banských mlynov” – stúp. Vodná priekopa (jarok) mala pôvodne dĺžku 12 km. Trasa 1 začína v Pukanci na námestí, trasa 2  smeruje na Štamposký tajch v smere na Banskú Štiavnicu.
    Pukanské remeselnícke trhy 0 km Od roku 1993 obnovená tradícia pukanských jarmokov. Nájdete tu debnárov, keramikárov, košíkárov, folklŕne vystúpenia a všetko čo k jarmoku patrí.
    Gazdovský trh Bátovce 8,5 km Nepremeškajte každú sobotu 7:30 – 12:00 v Bátovciach Gazdovský trh. Stojí za ním OZ Tekov-Hont, gazdovský spolok Hont Tekov a obec Bátovce.
    Náučný chodník Čajkovské bralie 14,7 km Náučný chodník Čajkovské bralie je stredne náročná trasa (cca 9 km) z obce Čajkov s pestrými skalnými útvarmi a piatimi info tabuľami.
    Náučný chodník Po stopách predkov 13 km (18 min) v obci Ladzany – Baďan. Súčasťou sú tufové pivnice vytesane do skaly.
    Rozhľadňa Skalka 17 km (23 min) Z obce Počúvadlo sa k drevenej vyhliadke na vrchu Skalka dostanete za cca 50 min (3,7 km). 
    Terroir Tekov a Festival vína na Levickom hrade 20 km Malé vinohradnícke územie, rozkladajúce sa od Hrona a Levíc až po Pukanec, je zatiaľ pomerne neznáme. V súčastnosti je v združeni Terroir TEKOV 12 rodinných vinárstiev. Spoznať ich môžete aj prostredníctvom Festivalu vína na Levickom hrade.
    Skalné obydlia Brhlovce 18,4 km Vysunutá expozícia Tekovského múzea sa nachádza v centre v pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry v uličke „ Šurda“. Tvorí ju usadlosť pozostávajúca z dvoch murovaných domov a priestorov vysekaných do skaly v dvoch podlažiach. 
    Tekovské múzeum v Leviciach 20 km http://www.muzeumlevice.sk/index.php?mnu=FGLVZFPR&jazyk=SK&cstyle=
    Počúvadlianske jazero 20 km (26 min) Tajch Počúvadlo, dá sa tu kúpať, člnkovať či jazdiť na vodných bicykloch. Pri hoteli mini zoo s lesnými o domácimi zvieratami.
    Vrch Sitno a Sitniansky hrad 20 km (26 min) Vrch Sitna s rozhľadňou, náučný chodník i Sitniansky hrad. Výstup na vrchol od tajchu Počúvadlo po zelenej značke trvá turistovi 1 hod.
    Kúpalisko Margita-Ilona 26 km, 6 km od Levíc Známe kúpalisko s tromi bazénmi a tobogánom ponúka aj možnosť campingu či ubytovania v chatkách.
    Thermal pool Santovka Wellness 25 km  (26 min)
    Kúpalisko Dudinka 32 km  (35 min)
    Hontianske Tesáre 35 km  (35 min.) Tekovské Dúpence s Tesárskou roklinou.

     

     

    11. Zopár tipov na ubytovanie v regióne

    Názov Lokalita Popis
    Chata Pukanec Pukanec Tradičné  ubytovanie v menšej chate s dobrou polohou pre 1 – 2 rodiny. Výhodou je blízkosť lesa, vínnej pivnice a 2 náučných chodníkov.
    Penzión Majere Pukanec
    Chata Klastava Klastava, Baďan Ubytovanie na súkromí v štýlovej chate. 2 samostatné apartmány a 1 izba s vlastným soc. zariadením.
    Penzión Žemberovce Žemberovce Ubytovanie v 2-lôžkových izbách, apartmánoch, chatke či caravan kempe.
    Kúpalisko Margita-Ilona Camping
    Chata Zlatý Jeleň Uhliská-Pukanec Poľovnícka chata.
    Chata Žuhračka Horné Devičany Ubytovanie na chate Lesy SR, kapacita 15 osôb v lese nad obcou Horné Devičany.

     

    12. Užitočné odkazy

    Názov Lokalita
    Článok Po stopách rudného baníctva Pukanec
    Záhada spečených valov Záhadu sa snaží odkryť Pavel Dvořák.
    Z histórie Pukanca  Hrozná noc Pukanská  – filmové rozprávanie Pavla Dvořáka o nájazde Turkov v Pukanci.

     

    Share this...
    Share on Facebook
    Facebook

    Sandberg-Waitov lom-Devín

    Sandberg-Waitov lom-Devín

    Svahy Devínskej Kobyly pozývajú na prehliadku prírodných krás i na krátke nahliadnutie do dejín, tých vzdialených i nedávnych. Okrem príjemnej a zábavnej prechádzky s vyhliadkami sa tak deti dozvedia o pôvodných obyvateľoch – pravekých žralokoch či korytnačkách, o živote starých Slovanov či  našich praotcoch, ktorí bojovali v 4-och významných bitkách tohto regiónu.

    Celková dĺžka trasy je 4,2 km jednosmerne (1 hodina, s deťmi cca 2-3 hodiny podľa veku a prestávok).

    Návrat do východzieho bodu je možný MHD – linka č. 29 premáva počas víkendov 3 x za hodinu (zastávka Devín,Svätopluk je na znamenie).

    Ďalšou možnosťou je vydať sa späť okruhom po žltej turistickej značke od smerovníka “Pod Devínskou kobylou” (celá trasa má 5,5 km od parkoviska ul. Pavla Horova v DNV, pozri mapu – modrá trasa). 

    Prechádzkou Vás bude sprevádzať viacero info tabúľ. Okrem histórie či geológie sa dozviete aj o jedinečných prírodných krásach tejto lokality. Po ceste poteší viacero atrakcií pre deti – napr. paleopieskovisko, drevené vyrezávané ovečky, kamenné bludisko či kozy.

    Popis trasy: 

    Pieskové bralo Sandbergu nájdete len kúsok za posledným domov v Devínskej Novej Vsi. Okrem krásneho výhľadu tu nájdete aj podrobnú infotabuľu vysvetľujúcu geologický pôvod, ako aj vzácne nálezy lokality (napr. praveká opica, krokodýl, zuby žraloka). Menšie deti poteší paleopieskovisko.

    Zahrajte sa na malých bádateľov a možno sa Vám zadarí objaviť otlačok lastúry. Veľké popadané balvany tiež vytvorili ideálnu kulisu na  schovávačku

    Na neďalekom výbežku bolo objavené hradisko, ktoré obývali Kelti a neskôr Slovania. O jeho obyvateľoch a nálezoch Vás pútavo informuje pekná plastická infotabuľa.

    Chodníčkom ďalej po modrej turistickej značke dôjdete po krátkej prechádzke za 10 minút k peknej rekreačnej lokalite s názvom Waitov lom. Zaujímavá terasa s mohutnými bralami je pozostatkom pôvodnej ťažby kameňa. Dnes tu nájdete altánok, netradičné kamenné bludisko a drevené ovečky. Ochranárske združienie BROZ tu obnovilo pôvodnú extenzívnu pastvu zvierat, ktorá umožňuje udržiavať pôvodné lúky a pasienky nezarastené a prispieva tak k vyššej biodiverzite.

    Ak sa modrej značke rozhodnete pokračovať ďalej,  po pol hodine chôdze po vrstevnici sa Vám otvorí pekný výhľad na bralo Devína. Z tohto bodu (smerovník “Pod Devinskou kobylou”) sa po žltej značke môžeme vrátiť späť k Sandbergu, alebo pokračovať ďalej do Devína.

    Dostupnosť, parkovanie: 

    Bezplatné parkovisko pre účely návštevy Devínskej Kobyly a Sandbergu je umiestnené na konci ulice P. Horova. Odporúčame využiť toto parkovisko, inak budete mať pravdepodobne problém zaparkovať.

    V prípade, že sa rozhodnete pre jednosmerný výlet s využitím MHD pre svoj návrat, je vhodnejšie zaparkovať na ulici pri zastávke “Na hriadkach” Väčšina miest je tu však vyhradených pre blízky hotel.

    Povrch:  Lesný turistický chodník vyznačený modrou turistickou značkou. Chodník je miestami úzky a strmý, treba dbať na bezpečnosť menších detí. Trasa nie je vhodná pre kočíky či bicykle.

      Kontakt (adresa): ul. Slovinec, príp. ul. Pavla Horova, Devínska Nová Ves, Bratislava
      Okres: Bratislava.
      Trasa:

      Jednosmerná trasa: zastávka MHD Na hriadkách – ul. Slovinec – Sandberg -Waitov lom – Devín (Hadia cesta) -zastávka MHD.

      Okružná trasa: ul. Pavla Horova – Sandberg – Waitov lom – smerovník “Pod Devínskou kobylou” – Sandberg.

      Dĺžka trasy:

      Jednosmerná trasa: 4,2 km 

      Okružná trasa: 5,5 km.

      Prevýšenie:

      Jednosmerná trasa – stúpanie: 263 m, klesanie 255 m.

      Okružná trasa – stúpanie: 372 m, klesanie 349 m.

      Vstup (cenník): Vstup celoročne. Bez poplatkov.
      GPS (LatLong): (48.201150, 16.973731),  48° 12′ 4.14” N16° 58′ 25.4316” E
      Dátum návštevy: 06.01.2020
      Autor: Admin.

       

      Občerstvenie: Nie. Zabaľte si do batôžka vodu aj niečo pod zub.

      Plusy:

      • Pekný okruh najmä na jar a jeseň, v lete môže prekvapiť horúčava.

      Minusy:

      • Chodník je úzky a miestami strmý a šmykľavý. Treba dbať na bezpečnosť detí. V lete myslite na ochranu pred slnkom.

      Poznámky (tipy):

      Kto postavil labyrint a prečo? Článok nájdete TU.

      Share this...
      Share on Facebook
      Facebook