Jablonecný náučný poznávací chodník s rozhľadňou

Jablonecný náučný poznávací chodník s rozhľadňou

Dokáže aj malá obec na rovine vytvoriť príjemnú rekreačnú zónu pre svojich občanov či prilákať turistov? Za ukážkou netreba chodiť ďaleko od Bratislavy. Neďaleko Trnavy leží obec Jablonec, ktorej sa podarilo vytvoriť popri malebnej riečke Gidra oddychovú zónu, ktorá láka aj širšie okolie. Napríklad na príjemnú letnú akciu “Vinári od Gidry”. 

Náučný chodník spája popri rieke Gidra 3 obce – Jarná,  Jablonec a Budmerice. Jeho dĺžka je 4,5 km a je ideálny na prechádzku s malými deťmi. 

Okrem príjemného lesíka tiahnuceho sa pozdĺž celej trasy je vybavenými lavičkami, altánkami a info tabuľami. Tie využili obce na prezentáciu tejto historicky bohatej oblasti. Bude však zaiste baviť aj deti, ktoré za každým rohom nájdu netradičnú drevenú inštaláciu či hojdačku. 

Náučný chodník začína prekvapivo v strede – v obci Jablonec. Z tohto bodu si urobte malú odbočku ku rozhľadni na kopčeku. Následne si môžete vybrať lesnú cestičku popri Gidre vľavo či vpravo.

Do obce Jarná sú tabule značené písmenami A – F. Druhá vetva chodníka Vás zavedie do obce Budmerice, tabule majú číselné značenie 1-8. Rovnakou trasou je potrebné sa vrátiť späť. 

Výlet tak odporúčame rozdeliť na dva menšie výlety, prípadne vyraziť napríklad z obce Jarná, tak ako sme to urobili my. Rozhľadňa v strede trasy tak bola pre deti motiváciou a odmenou.

Rozhľadňa Jablonec:  Má výšku 11 m a strmšie schody. Návštevníkov potešia výhľady na Malé Karpaty s hradom Červený kameň či Trnavu.

Zaujímavosťou je, že rozhľadňa bola postavená na zrekultivovanej skládke. Obec Jablonec naviac vyhlásila výzvu “Zasaď si svoju lipku”, vďaka čomu 183 občanom Jablonca prispelo k vytvoreniu nového parku. Súčasťou altánku je aj netradične obecná archívna pivnica s vínami Spolku jabloneckých vinárov.

Pod rozhľadňou nájdete hájíček s oddychovou zónou – ohniskom, hojdačkou a kaplnku Sv. Vendelína. Pri rozhľadni nechýba ani suchý záchod.

 Dostupnosť (parkovanie):

V obci Jarná  – pri novom multifunkčnom ihrisku.

V obci Jablonec – pri náučnom chodníku v centre obce (pošta).

Jablonec – časť Silnica.

V obci Budmerice – parkovisko pri cintoríne.

Povrch: Prírodný lesný chodník. Vhodný aj pre bicykle či terénnejšie kočíky.

Občerstvenie: Bufet pri ihrisku v obci Jablonec a  počas miestnych akcií.

Plusy:

  • Vhodná prechádzka aj pre menšie deti.
  • Jednoduchá dostupnosť i parkovanie.
  • Príjemná vinárska akcia “Vinári od Gidri”.

Minusy:

Kontakt (adresa): Obec Jablonec, Jarná – Cífer  a Budmerice.
Okres: Okres Pezinok, Bratislavský kraj.
Trasa: Trasa Jarná  – Jablonec –  Silnica (smer Budmerice).
Dĺžka trasy, prevýšenie: Trasa Jablonec – Jarná: 1,4 km, 22 min

Trasa Jablonec – Silnica (smer Budmerice) 2,7 km, 42 min.

Stúpanie 5 m, klesanie 17 m.

Webstránka (FB): http://naucnechodniky.eu/jablonecky-naucno-poznavaci-chodnik/
Otváracia doba: Vstup bez obmedzenia. Vstup bezplatne.
LatLong (GPS): (48.331233, 17.447006),  48° 19′ 52.4388” N17° 26′ 49.2216” E
Dátum návštevy: 26.06.2021
Autor: Admin.
 

 

Poznámky (tipy):

Chodník je súčasťou 603 km dlhého slovenského úseku trasy pútnikov do Santiago de Compostela (Svätojakubskej cesty), označenej slovenskou verziou symbolu tejto cesty – lastúry. Viac sa dozviete tu:

https://www.caminodesantiago.sk/trasa/

Share this...
Share on Facebook
Facebook
Hrad Korlátka + Rozhľadňa Rozbehy + Veterný park

Hrad Korlátka + Rozhľadňa Rozbehy + Veterný park

Korlátka je jeden z najdostupnejších hradov, vhodný aj pre neturistov. Z parkoviska pre autá netradične zbehnete dolu kopčekom ku hradu (8 minút).  O výhľady do Záhorskej nížiny  však nebudete ukrátený. Lákadlom lokality je okrem zrúcaniny aj Veterný park a rozhľadňa Rozbehy.

Aj keď na hrade vidieť stopy rekonštrukčných prác, nájdete ho v takmer nedotknutom stave. Potrápia Vás strmé šmykľavé chodníky. Najmä na menšie detičky budete musieť dávať veľký pozor. Dominantou hradu je “ostrý kamenný zub” – pozostatky veže týčiace sa nad krajinu. Vedie popod ňu malý okružný chodníček po hrade.

Výlet na hrad odporúčame spojiť s turistikou. Okolité kopčeky s roztrúsenými obydliami majú už charakter myjavských kopaníc a sú malebné. Na hrad vedie najpoužívanejšia žltá turistická značka z obce Prievaly vedúca po spevnenej lesnej ceste (4,2 km, 1:30 hod. jednosmerne, stúpanie 210 m). Turisticky lákavejšia je modrá turistická značka vedúca od vodnej nádrže Buková (6 km, 2:12 hod. jednosmerne) či zelená turistická trasa vedúca z obce Buková cez kopanice (5,2 km, 1:51 hod. jednosmerne), z Jablonice či z Rakovej doliny.

Hrad Korlátka: Rozhodne nešlo o reprezentačné sídlo kráľov. Z polohy je jasná jeho strážna a obranná funkcia. Pevnosť chránila doležitú obchodnú Českú cestu, ktorá tu pretínala Karpaty. Viac o histórii prezradia info tabule. Zaujímavá bude pre deti určite povesť o návšteve kráľa Žigmunda, ktorý sa tu netradične liečil po vypití otráveného vína (zavesený dolu hlavou:).

Veterný park: Tvoria 4 veterné elektrárne, jedinečné svojho druhu na Slovensku. Vyrábajú čístú energiu pre 1 500 domácností. Projekt vznikol vďaka slovensko-rakúskej cezhraničnej spolupráci a bol financovaný z fondu Phare. Vrtule sú naozaj impozantné (výška 100 m) a možno si ich pozrieť zblízka.

Rozhľadňa Rozbehy: Jednoduchá kamenná rozhľadňa bola postavená v roku 2009 na kopčeku priamo nad parkoviskom v nadmorskej výške 450 m.n.m.. Má 7 metrov a poskytuje pekný výhľad na Karpaty v smere na Dobrú vodu aj Záruby. Neďaleko rozhľadne nájdete malé detské ihrisko s priestorom na opekanie.

 Dostupnosť (parkovanie):

Parkovať je možné na veľkom pakovisku pri cintoríne neďaleko Rozhľadne Rozbehy.

Povrch: Prírodné lesné chodníčky.

Občerstvenie: Nie. Pri hrade a pri detskom ihrisku miesta na opekanie.

Plusy:

  • Krásne výhľady.
  • Jednoduchá dostupnosť.

Minusy:

  • Strmé skalné zrázy a šmykľavé kamenné chodníčky. Dbajte na bezpečnosť svojich detí.
  • Vyššia návštevnosť počas víkendov a sviatkov.
Kontakt (adresa): parkovisko časť Rozbehy – obec Cerová.
Okres: Okres Senica, Trnavská kraj.
Trasa: Na hrad z parkoviska a späť cca 600 m (8 min.).
Dĺžka trasy, prevýšenie: Na hrad z parkoviska a späť cca 600 m (8 min.).

Žltá turistická značka z obce Prievaly (4,2 km, 1:30 hod. jednosmerne, stúpanie 210 m).

Modrá turistická značka vedúca od vodnej nádrže Buková (6 km, 2:12 hod. jednosmerne).

Webstránka (FB): https://obeccerova.sk/pre-turistov/
Otváracia doba: Zrúcanina voľne dostupná. Vstup bezplatne.
LatLong (GPS): (48.575116, 17.386144),  48° 34′ 30.4176” N17° 23′ 10.1184” E
Dátum návštevy: 01.05.2020
Autor: Admin.

 

 

Poznámky (tipy):

Ďalšie informácie o hrade a jeho histórii nájdete na stránke:

https://www.hrady-zamky.sk/korlatka/ 

Povesť o hrade

Kto by sa chcel prekopať k pokladom v zavalených pivniciach hradu, musí po celý čas odriekať bez mýlky pospiatky otčenáš a nech by sa dialo čokoľvek, nesmie hlasno preriecť ani slovo.

Hajdúsi na cerovskom hrade

Na cerovskom hrade žil pán, ktorého ľud iba zloduchom nazýval. To preto, že zle zaobchádzal s poddanými, nechával ich palicovať na dereši. Raz jeden poddaný, menom Mišo, neprišiel do roboty na panské. Prikázal pán svojim drábom, aby chorého na kravách na jeho hnojnom voze doviezli do hradu a aby ho strestali tridsiatimi palicami. Pandúri vykonali, ako im pán nakázal. Keď dobitého Miša nakladali na voz, prišlo dvanásť hôrnych chlapov na čele s Jánošíkom. Zbojníci poviazali pandúrov a obliekli sa do ich šiat. Časť s Jánošíkom šla k pánovmu hradu. Pána priviazali na dereš a dávali mu na zadok dosiaľ, kým pred vlastnými poddanými nesľúbil, že aj on sám i jeho pandúri budú lepšie s ľudom zaobchádzať. Odvtedy sa ľuďom uľavilo a pán cerovského hradu zmäkol.

Zdroj: https://www.hrady-zamky.sk/korlatka/ 

Share this...
Share on Facebook
Facebook
Vtáčia rozhľadňa Hrušovská zdrž

Vtáčia rozhľadňa Hrušovská zdrž

Vedeli ste, že zimné obdobie je ideálne na pozorovanie vtákov? Zbaľte si ďalekohľad, niečo pod zub a vydajte sa do prírody. Príjemným tipom na prechádzku je vtáčia rozhľadňa, ktorú nájdete pri Hrušovskej zdrži neďaleko dedinky Čunovo. Celý prechádzkový okruh má ideálne 3 kilometre, ktoré zvládnu aj menšie deti.

TRASA: Trasa začína v Čunove pri kostole. Odtiaľ sa po asfaltovom povrchu krásnou alejou dostanete na známu hrádzu Dunaja. Chvíľu pokračujete vľavo popri nej, následne po hati prekročíte súbežný kanál a dostaneme sa na samotnú hrádzu. Z tohto bodu sa Vám zjavi vychodený chodníček rovno do lesa v smere k zdrži. Ten Vás už bezpečne dovedie k rozhľadni. Posledný úsek tvorí úzka lesná cesta vedúca cez les, preto tento výlet neodporúčam absolvovať s kočíkom. Na bicykli sa však dá tento výlet zvládnuť a rozšíriť napr. o návštevu bufetu Pri Poldri či Obrátka.ávštevu Bufetu Polder či Obrátka.

HRUŠOVSKÁ ZDRŹ a ROZHĽADŇA: 

Hoci je Hrušovská zdrž umelé vodné dielo vytvorené človekom, stalo sa významným trvalým či dočasným domovom mnohých vzácnych vodných vtákov. Z rozhľadne sa Vám naskytne dychberúci výhľad na rozsiahlu vodnú hladinu posiatu malými vtáčimi ostrovčekmi. Protiľahlý breh je na tomto úseku vzdialený takmer 2,5 km. Na druhom brehu sa nachádza ikonická vtáčia pozorovateľňa Duna, ktorú však nezahliadnete. Zakrývajú ju umelé vtáčie ostrovy. Vodným okom však rozhodne zahliadnete výborne situovanú Galériu Danubiana. Len 300 m od brehov rozhľadne prechádza hlavná plavebná trasa pre dunajské lode. Aj v tomto prípade sa máte na čo pozerať.

Aj bez väčších skúseností zaručene na vodnej hladine a na malých ostrovčekoch z náplavového dreva spozorujete kačkyčajky, labute, čierne lysky, sliepočky vodné či kormorány. Aj úplný začiatočníci ich identifikuje podľa prehľadnej info tabule na vrchole rozhľadne.

Okrem bežne sa vyskytujúcich druhov sa v zime pridávajú zimný návštevníci z chladnejších severných oblastí (napr. Fínsko, Rusko, Estónsko, Poľsko), ktorí na Slovensku buď zimujú, alebo sa zastavujú na svojej migračnej trase.  Šťastlivci možno zahliadnu majestátneho a vzácneho orliaka morského, ktorý tu zimuje.

TIPY NA CESTU SPAŤ: Rovnakou trasou sa samozrejme môžete vrátiť späť. Je tu však viacero možností ako si trasu rozšíriť. Najmä ak osedláme kolesové tátoše.

Ak sa od rozhľadne vyberiete doprava, chodníčkom proti prúdu, po dvoch kilometroch Vás dovedie do malej dunajskej lagúny s bufetom. Toto miesto má názov Polder

Ak sa vyberiete opačným smerom, od rozhľadne doľava, po prúde rieky, narazíte na Bufet Obrátka. Je tu opäť možnosť prekročiť lávkou súbežný kanál a dostať sa chodníkom cez les do Čunova. Tento okruh má 4,2 km.

Dostupnosť (parkovanie):

Parkovať je možné pri kostole a cintoríne v Čunove. Počet parkovacích miest je tu však obmedzený.

Povrch: Asfaltový chodník. Lesný chodník.

Občerstvenie: Nie. Na hrádzi bufet Pri Poldri a bufet Obrátka.

Plusy:

  • Pozorovanie vtákov určite vyláka Vaše deti do prírody.
  • Možnosť navštíviť dedinu Čunovo – detské ihrisko pri mestskom úrade, zmrzlinu či reštauráciu.

Minusy:

Kontakt (adresa):

Turistická ul., Čunovo.

Správca rozhľadňe: Štátna ochrana prírody

Okres: Okres Bratislava 5, Bratislavský kraj.
Trasa: Čunovo – hrádza – rozhľadňa a späť.
Dĺžka trasy, prevýšenie:

Variant 1 (zelená trasa): Tam a späť k rozhľadni – spolu 3 km.

Variant 2 (červená trasa): Okruh: 4,2 km.

Webstránka (FB): http://www.vtaky.sk/
Otváracia doba: Trasa je voľne dostupná. Vstup bezplatne.
LatLong (GPS): (48.041193, 17.205089)48° 2′ 28.2948” N17° 12′ 18.3204” E
Dátum návštevy: 04.01.2021
Autor: Admin.

Zaujímavosti (tipy):

Hrušovská zdrž:  Rozsiahla plocha je od roku 1992 súčasťou vodného diela Gabčíkovo. Postupným ukladaním sedimentov a naplavenín vznikajú na tejto ploche vtáčie ostrovy, ktoré poskytujú priestor pre hniezdenie a zimovanie mnohých druhov vtákov. Hrušovská zdrž je súčasťou chránených území CHKO Dunajské luhy a NATURA 2000. 

Od napustenia Hrušovskej zdrže sa skladba zimujúceho vtáctva na nej intenzívne vyvíja a mení. Pribudli druhy, ktoré predtým na Slovensku nezimovali. V zime sú tu početne kŕdle chochlačky vrkočatej, hlaholky severskej. V niektorých zimách sa početnejšie objavuje chochlačka morská a turpan tmavý, kačice hvízdavé. Keď na severe prituhne, prilietajú aj kŕdle potápačov, potápky, ľadovka,.. Výhodou zdrže je nezamŕzajúci Dunaj.

Z pohľadu hniezdenia je zdrž významná pre druh čajka čiernohlavá (najváčšia kolónia v strednej Európe) a rybár riečny.

Treba však podtknúť, že viaceré druhy, ktoré tu hniezdili pred výstavbou vodného diela, keď toto územie tvorila rozsiahla sieť ramien a lužných lesov, sa do tejto oblasti nikdy nevrátili (chochlačka bielooká, haja tmavá).

Najlepšími obdobiami na pozorovanie vtákov (väčších kŕdľov, vzácnych druhov) na Hrušovskej zdrži býva december – február, obzvlášť pri tuhších zimách. Zaujímavým obdobím je aj neskorá jarná migrácia kvôli ťahu čoríkov a čajok malých.

Zdroj: http://www.sopsr.sk/husk_dunaj/panely/6.pdf

Share this...
Share on Facebook
Facebook
Sakrakopec – Miesto leteckého nešťastia

Sakrakopec – Miesto leteckého nešťastia

Sakrakopec je zaujímavé a tajomné pietne miesto, ktoré určite vyláka Vaše deti do prírody. Tento výlet Vás privedie na miesto tragickej udalosti. Dňa 24. 11. 1966 o 16:30 havarovalo v lesoch nad Račou dopravné lietadlo s 82 osobami na palube. Nikto z nich nešťastie neprežil. Táto smutná udalosť sa označuje za najväčšie letecké nešťastie na území Československa.

Tragédia bulharského lietadla IL-18B na Sakrakopci bola po dlhé desaťročia známa len pár pamätníkom z okolia a niekoľkým leteckým nadšencom. Miesto nešťastia bolo zarastené, označoval ho iba nápis vyrytý na strome a jednoduchý drevený kríž. Vtedajší režim vraj katastrofu ututlal a takmer sa na ňu zabudlo. 

Vďaka Spolku Istropolitana sa v roku 2010 tragédia a Sakrakopec dostali do širšieho povedomia verejnosti. Na Sakrakopci bol osadený pomník s krížom a informáciou o nešťastí. Spolok sa tiež pustil do historického pátrania. Zaznamenal podrobný zoznam obetí i výpovede očitých svedkov. Pamätník bol posvätený pravoslávnym popom za účasti príbuzných obetí.

V roku 2011 bolo miesto zaznačené do viacerých turistických máp. Jedinečnou čiernou značkou boli vyznačené 2 trasy vedúce na misto nešťastia (z Bieleho kríža a z Vajnorskej doliny).

Trasa z Vajnorskej doliny je dlhá 2,5 km. Je pomerne prehľadne značená kovovými šípkami, takže určite nezablúdite. Nezabudnite sa len v úvode doliny vydať doprava cez potok a hore do kopca. Táto trasa Vás následne povedie až k miestu nšťastia.

Približne v strede trasy poteší unavené detské nôžky príjemne upravené miesto s názvom Márova búda. Nájdete tu altánok, ohnisko a peknú lúku na šantenie.

Na mieste nešťastia nájdete už spomínané kríže a pamätné tabule v troch jazykoch so zoznamom obetí. Deti potešia malé kovové zbytky lietadla pri kríži.

Spiatočnú trasu môžete zvoliť rovnakú (variant 1, spolu 5 km). Trasu je tiež možné zokružniť (viď variant 2 v mape), ak sa vydáte späť po zelenej značke a následne vinohradmi ku záhrade Optimista, kde je v tomto prípade ideálne zaparkovať Vaše auto. Celý okruh v tomto variante meria 8,5 km a hodí sa preto pre zdatnejších malých turistov.

Trasa na Sakrakopec je vyznačená aj z Bieleho kríža, známeho miesta na červenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) s horárňou a bufetom. Vzdialenosť z tohto miesta na Sakrakopec je 1,5 km. Dostanete sa sem za cca 35 minút.

 Dostupnosť (parkovanie):

Parkovať je možné pri vstupe do Vajnorskej doliny, kde sa dostanete po úzkej asfaltovej ceste. Počet parkovacích miest je však obmedzený na cca 6 áut. Parkovať tiež môžete pred samotnou odbočkou na úzku cestu, neďaleko Záhrady Optimista. Trasu si tak predĺžite o 1 km jednosmerne. 

Povrch: Lesný chodník.

Občerstvenie: Nie. V úvode trasy nájdete príjemný záhradný bufet Optimista s malým detským ihriskom.

Plusy:

  • Zaujímavé a tajomné pietne miesto, ktoré určite vyláka Vaše deti do prírody.

Minusy:

Kontakt (adresa): Vajnorská dolina, Bratislava – Rača a Vajnory.
Okres: Okres Bratislava 3, Bratislavský kraj.
Trasa: Vajnorská dolina – Márova búda – Sakrakopec a späť.
Dĺžka trasy, prevýšenie:

Variant 1- zelená trasa: Jednosmerne 2,5 km (1:05 hod.), stúpanie: 213 m, klesanie: 23 m.

Variant 2 – žltá trasa: Okružná trasa: 8,5 km.

Webstránka (FB): https://www.istropolitan.sk/
Otváracia doba: Trasa je voľne dostupná. Vstup bezplatne.
LatLong (GPS): (48.243711, 17.162033)48° 14′ 37.3596” N17° 9′ 43.3188” E
Dátum návštevy: 24.04.2020
Autor: Admin.

Zaujímavosti (tipy):

Márova búda: Domček postavil Karol Mahr v roku 1911. Slobodný a bezdetný zomrel asi v roku 1938. Domček po jeho smrti používali členovia vajnorského urbárskeho spolku, neďaleko od neho bola zriadená škôlka na pestovanie sadeníc stromov. Dnes je majetkom Pozemkového spoločenstva Vajnory.

    Zaujímavostí o neštastí:

    • Táto smutná udalosť sa označuje za najväčšie letecké nešťastie na území Slovenska i Československa.
    • Išlo o let LZ101 pravidelnej linky Sofia-Budapest-Praha-Berlin.  Lietadlo typu IL-18 patrilo bulharskej spoločnosti TABSO.  Lietadlo smerovalo zo Sofie cez Budapešť a Prahu do Berlína, no pre zlé počasie v Prahe sa nad Brnom obrátilo a pristálo na obed v Bratislave na letisku v Ivanke pri Dunaji. Po zlepšení poveternostných podmienok nad Prahou dostalo o 16:20 povolenie na štart. Pár minút nato zachytilo vrcholce stromov a narazilo do Sakrakopca.
    • Na palube sedeli cestujúci z viac ako desiatich národnosti, ale ani jeden Slovák (5 osôb z ČSSR boli Češi). Spolu 74 cestujúcich a 8 členov posádky. 63 mužov, 18 žien a 13-ročný chlapec.
    •  Pár mesiacov po havárii vysadila skupina dobrovoľníkov na mieste tragédie 82 briez – za každú obeť jednu.
    • O príčine nešťastia neexistuje jednoznačná hypotéza. Zo záverečnej správy vyšetrovacej komisie sa dozvedáme, že “najpravdepodobnejšou priíčinou nehody bolo nedostatočné zhodnotenie terénnych a poveternostných podmienok v okolí Bratislavy posádkou lietadla a jej neprispôsobenie sa týmto okolnostiam… ” 
    • Spolku Istropolitana sa podarilo získať veľmi cennú výpoveď očitého svedka (Karol Hatvani, emigroval v roku 1968 do Austrálie). Išlo o letového kontrolóra, ktorý bol jedným z mála ľudí ktorý posledný krát hovorili s pilotom lietadla. Bol zároveň jednou z prvých osôb na mieste nešťastia. Jeho svedectvo potvrdzuje teóriu o zavinení posádkou lietadla. Tá vraj napriek jasným inštrukciám letieť v smere na Nitru (Zemianske Kostoľany) a následne na Brno, zamierila rovno v smere nad Karpaty za lietadlo ČSA, ktoré vzlietlo krátko pred ním. Potvrdzuje to rovnaké svojvoľné konanie pilota krátko predtým v podobnom incidente nad Brnom. Pre hustý oblak nad Karpatmi však tentokrát pilot pravdepodobne neodhadol správnu výšku a došlo k tragédii. Svedectvo p. Hartmaniho je dostupné TU
    • Konšpiračné teórie hovoria o úmyselnej likvidácii Ivana Bycarova agentami tajných služieb. Išlo o bulharskeho generála a veľvyslanca v Berlíne, ktorý bol na palube lietadla.
    • V lietadle zahynula aj vtedajšia operná hviezda Jekaterina Popovová. Zvlášť kvôli smrti Jekateriny Popovovej mala tragédia v Bulharsku značný verejný ohlas. Speváčkine pozostatky boli obradne prevezené do Sofie a pochované na hlavnom mestskom cintoríne. Počas pohrebu bola na dve minúty zastavená všetka doprava a po celom Bulharsku sa rozozneli sirény.
    • Podrobné informácie z vyšetrovania nájdete aj na Wikipédii pod označením LET TABSO  LZ101.
    • Zdroje: Wikipédia, Wikipédia – LET TABSO  LZ101,  www.istropolitan.sk

     

    Share this...
    Share on Facebook
    Facebook

    Malá baňa s deťmi

    Vrchol Malej bane (361 m.n.m.) je pre ľahkú dostupnosť a atraktívny skalný vrchol obľúbeným výletným miestom Bratislavčanov a najmä rodín s deťmi.  

    Neskúsených turistov však môže prekvapiť úvodné strmé stúpanie. V zime je pre vysokú návštevnosť  chodník zľadovatelý a šmykľavý. Samotný vrchol končí strmým skalným zrázom lomu. Myslite preto na bezpečnosť svojich detí a pred výletom zvážte aktuálne podmienky.

    Na vrchol sa dostanete po značenej modrej turistickej značke z parkoviska v Knižkovej doline v Rači za 1,6 km (45 minút). Po úvodnom traverzovom stúpaní cesta pokračuje cez les  a po chvíli pretína známu asfaltku nazývanú Okrajovka. Nasleduje strmé stúpanie priamo na vrchol.

    Kúsok za vrcholom kopca sa ocitnete na vrchnom okraji amfibolitového lomu. Je to príjemne upravené miesto s výhľadom na Veľkú baňu. Vďaka miestnym nadšencom (https://malabana.kucera.sk/) tu nájdete vrcholový kríž s vrcholovou knihou, turistickú pečiatku a teplomerom. Poteší tiež hojdačka, posedenie, vtáčie búdky či horská knižnica.

    Špecialitou je samoobslužný bufet s pokladničkou ukrytý v drevenej bedni (dá však už zaplatiť aj prostr. QR kódu). Nájdete v ňom zväčša horalky a pivo, skutočný poklad pre unaveného turistu.

    Pripravte sa však aj na nepríjemný vietor a vysokú návštevnosť. Na opekanie preto odporúčame menej exponované miesta. Strmé skalné steny si môžete prehliadnuť aj zospodu. Okolo Malej bane vedie okružný chodníček, ktorý nájdete za Cimmermanovou plaketou. Najdete tu pamätné plakety a dve pekné ohniská.

    Na cestu späť je možné využiť rovnakú trasu. Môžete si tiež zvoliť variant po asfaltovej ceste do Knižkovej doliny, prípadne sa napojiť na vinohradnícky chodník vedúci po Starej Stupavskej ceste.

    V mape ponúkam pekný neznačený variant pre turistov, ktorí sa dobre orientujú v račianskych lesoch. Ponúkaný okruh má 2,2 km, vedie zo Stupavskej cesty peknou Pisárovou dolinou.  Následne pretína Okrajovku, pokračuje lesnou cestou ďalej a následne sa napája na modrú turistickú značku, ktorá Vás dovedie na Malú baňu (či ku Brichtovmu kríž v opačnom smere).

    Povrch:  Lesný turistický chodník.

    Občerstvenie: Áno. Jedinečný samoobslužný bufet.

    Plusy:

    • Ľahká dostupnosť.
    • Príjemne upravené miesto s posedením, hojdačkou a samoobslužným bufetom.

     Minusy:

    • Strmé stúpanie.
    • V zime a počas dažďov šmykľavo.
    • Na vrchole strmý skalný zráz, myslite na bezpečnosť svojich deti.
    • Vysoká návštevnosť.

     

    Poznámky (tipy):

    Malá baňa je jeden z mála vrcholov v Malých Karpatoch, ktorý má svoju webstránku aj FB stránku: 

    https://malabana.kucera.sk/Facebook stránku.

    Stojí za ním skupina nadšencov na čele s Romanom Kučerom. Jeho dielom je aj drevený kríž, osadený na Malej bani v roku 2014. Táto skupina sa o toto miesto príkladne stará a zveľaďuje ho. 

    Kontakt (adresa): Knižkova dolina, Bratislava-Rača.
    Okres: Bratislava 3.
    Trasa: Trasa je značená modrou turistickou značkou.  
    Dĺžka trasy:

    Variant 1 – modrá trasa: 1,6 km jednosmerne, cca 45 minút – 1 hodina na vrchol v závislosti od veku dieťaťa.

    Variant 2 – zelená trasa: 2,2, km

    Prevýšenie: Stúpanie 147 m.
    Vstup (cenník): Vstup celoročne. Bez poplatkov.
    GPS (LatLong): (48.217996, 17.130107),  48° 13′ 4.7856” N17° 7′ 48.3852” E
    Dátum návštevy: 25.01.2020, 13.02.2021
    Autor: Admin.

     

     

    Poznámky (tipy):

    Brichtov kríž:

    Kríž postavili na pamiatku tragickej smrti furmana Floriana Brichtu, ktorý asi okolo roku 1875 pri vezení fúry dreva z hory na strmej hlbokej ceste spadol pod kolesá voza a na mieste zahynul. Kríž dnes nájdete cca 200 m za Malou baňou, priamo na modrej turistickej značke. Pôvodne však stál nad hlbokou a strmou cestou, ktorá slúžila na zvoz dreva. Poškodený a zničený kamenný kríž zrekonštruovala v roku 2003 Poľovnícka spoločnosť Rača. 

    Info: http://kultura.racan.sk/2007/03/pamatihodnosti.html

    Share this...
    Share on Facebook
    Facebook

    Kysuce s deťmi (Oščadnica a okolie)

    Kysuce s deťmi (Oščadnica a okolie)

    Kysuce, s miernou dávkou predstavivosti, pripomínajú na mape pavúka. Z tela  (Čadce) sa lúčovito rozbiehajú jeho dlhé nohy – dolina rieky Kysuca (Makov a Turzovka), dolina Oščadničianky, Bystrického potoka (Stará a Nová Bystrica), Čierňanky (Svrčinovec) či rieka Kysuca v smere na Žilinu.

    Kysuce lákajú krásou svojej prírody, ktorá je popretkávaná roztrúsenými osadami, často živými skanzenmi. Nájdete tu viacero rozhľadní i niekoľko vskutku raritných, jedinečných a neopakovateľných miest. Je ňou napríklad hora Živčáková pri Turzovke, kde sa zjavil Panna Mária. Je ním jedinečný ropný prameň v Korni či záhadné megoňkové gule. V obci Staškov nájdete rodný dom i Oscarovú sošku herca Jozefa Krónera, na Dedovke najdlhšiu bobovú dráhu na Slovensku, v Čadci obrovského mamuta. Krajinu si s deťmi bezpečne užijete už aj z bicykla vďaka novej cyklotrase v doline Starej Bystrice.

    Členitosť, bohatosť a najmä krása tejto lokality Vás zaisto pritiahnu do tohto kúta Slovenska niekoľkokrát. A vždy je tu čo objavovať. V tomto článku sú naše postrehy z kratšieho, zato zážitkovo bohatého, výletu v Oščadnici.

    Užitočné info z regiónu nájdete na stránke:mojeKysuce.sk.

    1. Dedovka Veľká Rača

    Najväčiše lákadlo pre športových a adrenalínových nadšencov a deti, v lete i v zime.

    Jedna z lanoviek v Športcentre Veľká Rača Oščadnica premáva nielen v zime. V lete rovnako zaujímavo láka na viacero atrakcíí pri vrcholovej stanici Dedovka. Vyvezie Vás sem klasická štvorsedačka. Menšie deti zväčša sedia z dôvodu bezpečnosti na kolenách rodičov.

    Predovšetkým je to najdlhšia bobová dráha na Slovensku. Trasa je nielen poriadne dlhá (1300 m), ale  aj poriadne rýchla. Môžete dosiahnuť rýchlosť až 40 km/hod, rýchlosť vozíka si regulujete sami pomocou páky. Vozíky sú dvojmiestne. V prevádzke je dokonca aj počas zimnej sezóny. 

    Pri ďalšich lákadlách opäť budete musieť siahnuť do vrecka – klasické trampolíny či tie na lanách a zjazd na horských kolobežkách.  Na jednotlivé atrakcie vrátane bobovej dráhy je potrebné si najskôr zakúpiť v pokladni žetón. Nájdete ju neďaleko bobovej dráhy hneď pri lanovke. Jednoduché občerstvenie nájdete na chate Plemenár, AVC alebo v bufete pri bobovke.

    Nájdete tu však aj bezplatné atrakcie, vhodné aj pre menšie deti: predovšetkým pekné detské ihrisko a rozhľadňu Dedovka.

    Neďaleko atrakcií nájdete príjemné miesto na rozjímanie, kaplnku sv. Tadeáša, postavenú v roku 2012. Vo vnútri nájdete pre pocestných kroniku. Zaujímavosťou je, že pri stavbe boli použité tradičné techniky. Z materiálu bolo použité výlučne iba drevo (guľatiny, hobliny, šidle a bukové kolíky).

    Vrchol lanovky je tiež ideálnych východzím bodom pre malých turistov. Viacero turistických trás Vás zavedie dole do Oščadnice. Výskúšajte napr. zelenú značku cez sedlo Príslop s osadou Zadedová a krásnou kaplnkou.   Obľúbená je samozrejme vrcholové trasa na Veľkú Raču. Dostanete sa tam za viac ako hodinu.

    Pre viac foto posúvaj šípkou.

    2. Kaplnka za Dedovou Sedlo Príslop

    Jedným z typických znakov dedinky Oščadnice je viacero krásnych drevených kaplniek roztrúsených po osadách chotára. Jedna z najnavštevovanejších je tá v sedle Príslop, najmä pre jej jednoduchú dostupnosť z vrcholovej stranice Dedovka. Dostanete sa sem príjemným chodníčkom zelenou turistickou značkou, prípadne aj na bicykli.

    Kaplnka bola postavená v roku 1948, v roku 2013 vkusne zrekonštruovaná. Deti potešia viaceré drevené sochy (najmä drak) a ručná vodná pumpa.
    Viac sa o histórii kaplnky dozviete na stránky obce TU:

    Pre viac foto posúvaj šípkou.

    3. Múzeum kysuckej dediny (Skanzen Vychylovka)

    Skanzen vznikom ešte v roku 1974, pričom impulzom bola výstavba vodnej nádrže Nová Bystrica. Jeho úlohou bola záchrana pamiatok zo zatopených obcí Riečnica a Harvelka.

    Rozprávkové domčeky (33 objektov) sú roztrúsené v nádhernej lokalite doliny Chmúra. Deti tu okrem prehliadky tradičných obydlí potešia 2 drevené detské ihriská, ovečky či lesná úvraťová železnica, ktorá je súčasťou skanzenu.

    Pre viac foto posúvaj šípkou.

    4. Kalvária Oščadnica

    Kalvária je príjemným miestom na prechádzku aj pre slabších turistov či malé deti. Nevysoký kopec sa nachádza priamo v centre obce (lokalita Sivova Grapa). Zdoláte ho po cik-cakovom chodníčku za cca 20 minút. Odmenou je krásny výhľad i nevšedná atmosféra tohto miesta.

    Kostol vznikol bezprostredne po 2. svetovej vojne a predchádzal mu pozoruhodný príbeh. Počas vojny sa rozpútali urputné boje aj na Veľkej Rači. Obyvatelia sa vrúcne modlili za záchranu svojich blízkych. Po prechode frontu sa stal nemalý zázrak. Nikto z obyvateľov nepadol. Z vďaky vystavali kalváriu i kostol. Pomohli im milodary krajanov z USA, ako aj šikovné ruky obyvateľov obce.

    V úvodnej časti pri potoku nájdete príjemne upravený park s detským ihriskom a cvičiacimi strojmi. Vedie tadiaľto Kysucká cyklomagistrála i Oščadnická zelená cesta s piatimi info zastaveniami.

    Pre viac foto posúvaj šípkou.

    5. Kaštieľ v Oščadnici

    Kaštieľ v Oščadnici nechal postaviť  gróf s rozprávkovým menom Ballestrem  v rokoch 1910  ako svoje poľovnícke sídlo. Gróf Valenín von Ballesrem  1860 – 1920 bol z rodiny pochadzajúcej zo severného Talianska, patril medzi najbohatších priemyselníkov v Európe. Podnikal hlavne v Sliezsku, kde mal valcovne a hute. Okrem kaštieľa v Oščadnici postavil aj zámok v Kunerade.  Do kaštieľa sa zaviedol vodovod z Kučákovho lesa a pred kaštieľom postavili malú fontánku.

    Blízko parku na oščadnickom potoku zriadili mlyn. Smerom k mestu sa tiahli chmeľnice pre čadčiansky pivovar. Potokom sa splavovalo drevo z Tichej doliny, ktoré sa pri vtoku do Kysuce spracovávalo na drevené uhlie. Park od cesty oddeľovala mohutná topoľová alej, tiahnuca sa až do Čadce. Vyrúbaná bola koncom 1.ČSR.

    V súčastnosti je v kaštieli umiestnená stála expozícia Kysuckej galérie. Konajú sa tu každoročne medzinárodné sochárske sympózia. Od roku 2001 sa vytvorené diela autorov zo Slovenska, Česka a Poľska stali integrálnou súčasťou lesoparku.  Prechádzka po parku je tak zážitkom i pre deti.

    V roku 2020 prebehla rekonštrukcia kaštieľ za viac ako 650 tis. eur. Zrekonštruovaná bola strecha, rozvody či toalety.

    6. Kysucké vlastivedné múzeum a Bystrická cyklomagistrála 

    Bystrická cyklomagistrála vedie dolinou Bystrického potoka po trase bývalej úvraťovej železničky. Spája tak mesto Krásno nad Kysucou s Novou Bystricou pri skanzene Vychylovka, pričom prechádza viacerými dedinkami. 

    Začiatok cyklotrasy je v Krásne nad Kysucou, pričom zaparkovať môžme pri Vlastivednom múzeu (parkovisko ukryté za ním). S deťmi sa však rozhodne oplatí nahliadnuť aj dovnútra. Stála expozícia Kysucká odysea Vás pútavou formou prevedie dejinami Kysúc od najstarších lovcov mamutov až po storočie kozmických letov.  Lákadlom pre deti je nepochybne socha mamuta v životnej veľkosti. 

    Cyklotrasa vedie krásny prostredím pri rieke, pod lesom. Po ceste je vybudované sieť altánkov, lavičiek či infotabúľ.  Cyklotrasa Vás za 12 km privedie do Starej Bystrice. Z tohto miesta sa teoreticky dostanete náučným chodníkom na známu rozhľadňu Bobrovec. Na bicykli s deťmi sa skôr oplatí odbočiť do obce  a navštíviť v jej centre  Slovenský orloj

     Ak by ste sa rozhodli pokračovať ďalej, trasa Vás za cca 8 km privedie k vodnej nádrži Nová Bystrica.  Ku skanzenu vo Vychylovke treba odbočiť skôr doľava a vydať sa po klasickej ceste. Bystrická cyklomagistrála je vyhľadávanou atrakciou i v zime,  je upravená pre bežkovanie. 

    Pre viac foto posúvaj šípkou.

    7. Kysucké rozhľadne

    Nezameniteľnú stopu zanecháva v kysuckej krajine známy milovník prírody a lokálpatriot, architekt Stanislav Mikovčák. Pracuje s drevom, kovom a kameňom. Jeho tvorbu nájdete rozrtrúsenú po krajine v podobe niekoľkých rozhľadní, krížov, kaplniek, studničky, kovových plastík či kalvárie.

    Rozhľadňa u Jantov s kalváriou: Nová rozhľadňa poskytuje neopakovateľný výhľad na Krásno nad Kysucou. Dostanete sa ku nej po novej kalvárii. Krížovú cestu tvorí 14 zastavení s netradičnými kovovými plastikami z dielne dvorného architekta a umelca Stanislava Mikovčáka. Súčasťou sú kovové artefakty zozbierané z okolitých osád. Krížová cesta bola vysvätená v septembri 2020.

    Rozhľadňa na vrchu Bobovec: Známu kamennú rozhľadňu nad Novou Bystricou otvorili v roku 2011. Leží v nadmorskej výške 720 m, má výšku 16 metrov. Dostanete sa k nej po žltej turistickej značke od cyklotrasy za cca 1,5 km (1 hod.). Ako stavebný materiál bol použitý kameň a drevo na základe projektu Ing. Arch. Stanislava Mikovčáka. Ponúka krásne výhľady na Malú Fatru, Martinské Hole a Veľkú Raču.

    Rozhľadňa na Hladkom vrchu: Nová rozhľadňa (dokončená 2020) sa týči medzi obcou Klubina a Zborov nad Bystricou. Zo Zborova sa sem dostanete cca za 1,5 hod.

    Rozhľadňa Zákopčie na Marťákovom kopci: Podobne ako rozhľadňa na Bobovci, aj táto je vybudovaná z kameňa a dreva a pripomína strážnu vežičku. Autorom je opäť Stanislav Mikovčák. Rozhľadňa je vďaka kovovým plastikám autora malou galériou v prírode. Najkratšia trasa k rozhľadni začína v Zákopčí v osade u Rulcov, kde sa po krátkom úseku napája na modrú turistickú značku.

    Rozhľadňa Tábor:  Celodrevená rozhľadňa sa týči na vrchu Tábor (697 m.n.m.) nad Kysuckým Novým Mestom od roku 2014. Dostanete sa k nej priamo od železničnej stanice za 2 hodin po modrej turistickej značke.

    Mikovčáková rozhľadňa na Kamenitom vrchu: Najstaršia rozhľadňa na Kysuciach (2005) sa nachádza neďaleko Turzovky a obce Dlhá nad Kysucou. Má veľmi dobrú dostupnosť zo všetkých svetových strán. Z Dlhej nad Kysucou sa sem dostanete po žltej turistickej značke za 1,5 hodiny.

    8. Ďalšie tipy

    Kochbunkre nad Oščadnicou: Na 3 malé bunkre z 2. sv. vojny naďabíte, ak sa vyberiete zo začiatku Oščadnice po modrej turistickej značke na lúky nad Oščadnicou v smere na Hackov vrch a Ryboňov.

    Málo známe bunkre začala budovať ustupujúca nemecká armáda na konci roka 1944 ako defenzívne poľné postavenia. Ich výhodou bola materiálová a technologická nenáročnosť, rýchla a jednoduchá masová produkcia, jednoduchý transport a okamžité bojové nasadenie.  Najčastejšie to boli objekty dvojstrieľní “Kochbunker”, pomenované podľa svojho tvorcu. V podstate ide o valcový prefabrikát armovaný oceľovými prútmi.  Vstup bol vyústený do zákopu.

    Osada Lastovicov neďaleko Krásna nad Kysucou sa označuje ako najromantickejšia osada Pri Krásne nad Kysucou. Dostanete sa sem napríklad po zelenej turistickej značke.

    Share this...
    Share on Facebook
    Facebook